Recenzie

1. 

   Som čitateľ – 2. decembra 2023

   Lucinda Riley má skvelý štýl písania, čo omieľam stále dokola, ale je to pravda. Používa skvelé opisy, vďaka ktorým si viem živo predstaviť dané miesta. Zároveň vie skvelo popísať pocity postáv a ich myšlienkové pochody, takže som ich konaniu rozumela.
   Musím vyzdvihnúť aj jej snahu o čo najodbornejšie napísanú knihu. Dozvedela som sa, že kvôli tomuto príbehu vycestovala do Austrálie a takisto intenzívne študovala dejiny ľudí a miest, ktoré v príbehu spomínala.
   Kniha sa síce čítala pomaly a potrebovala som na ňu týždeň, pretože je napísaná nahusto, ale o to dlhšie som si príbeh užívala.
   Ako som spomenula vyššie, CeCe som si v predchádzajúcej knihe veľmi neobľúbila, a preto som sa bála, aký vzťah si k nej vytvorím teraz, keď je celá kniha prakticky len o nej. Moje obavy sa rozplynuli hneď po niekoľkých stranách, kde poukázala na svoje nedokonalosti i chyby, ktorých sa dopustila a uvedomila si ich.
   Nemôžem povedať, že by sa stala mojou obľúbenou hrdinkou, to určite nie, ale nepatrí ani medzi tie nepríjemné postavy. Páčila sa mi jej odvaha, ktorú musela po príchode do Austrálie získať i jej úprimnosť, ktorú prechovávala sama k sebe.
   Lucindine knihy si vychutnávam aj preto, že všetky ženy, ktorých osudy zachytáva, sú neskutočne silné hrdinky. Nebolo tomu inak ani pri tejto knihe.
   Linka opisujúca súčasnosť a život CeCe ukázala na jej ťažké rozhodnutia, keď sa musela odpútať od sestry a vykročiť do neznáma sama.
   Druhá historická línia zas hovorila o Kitty, ktorá na danú dobu myslela pokrokovo a veľmi emancipovane.
   Táto rôznorodosť žien v Lucindiných románoch mi vždy zaručí nezabudnuteľný zážitok.
   V tejto knihe sa taktiež venovala otázke rasizmu, dohodnutých manželstiev a zlého postavenia žien v minulosti. Mohla som sa na tieto problémy pozrieť z pohľadu utláčaných postáv a niekoľkokrát som sa nad týmito témami zamyslela a sama som isté veci prehodnotila.
   Ako to už pri tejto sérii býva, dívame sa na osudy niekoľkých generácií. Do toho autorka pridá pár tajomstiev, ktoré sa postupne odhaľujú a čitateľa to núti obracať strany.
   Niekomu by sa vzťahy medzi postavami zdali zložité, ale pokiaľ je čitateľ pozorný a vníma dej, nič mu neunikne. Ja osobne som sa vôbec nestrácala.
   Samozrejme, aj tu sa dostala k slovu romantika a láska, hoci v tejto sérii nezohráva prvotnú rolu. Ja ju vnímam skôr ako prostriedok na spestrenie deja.
   Autorka si na vzťahoch postáv dáva veľmi záležať a je to vidno. Nečakajte žiadne klišé zoznamovačky ani nič podobné, pretože tu budete s napätím čakať do konca.
   Na túto knihu by som naozaj nevedela nájsť ani jedno zlé slovo, takže už to nebudem zbytočne predlžovať a napíšem len, že knihu vrelo odporúčam.
   Verím, že príbeh sestier si získa i vás.

2. 

   lulamarhula – 31. januára 2024

   Cece mi zo začiatku šla na nervy, ale nakoniec sa z toho vykľul ako vždy úžasný príbeh a Lucinda Riley nikdy nesklamala.

3. 

   Lucia – 20. februára 2024

   Potom, čo som si obľúbila Star v predchádzajúcej časti siedmych sestier, mala som Cece za zlé že si Star takpovediac privlastňovala. No jej príbeh je tiež veľmi hlboký a časom som úplne chápala niektoré jej reakcie. Historická časť nás zaviedla do Austrálie, loveniu perál aj domorodým obyvateľom a ich kultúre. Táto historická časť ma upútala o čosi viacej ako prítomnosť ale musím priznať že Cece ušla veľký kus cesty: od úteku z Londýna, krátky románik v Thajsku až po objavovanie svojich koreňov v Austrálii a jej osobnosť sa v knihe veľmi rozvíjala.

4. 

   Terka2508 – 24. mája 2024

   Perlová sestra nesklame rovnako ako predošlé diely. Príbeh sa odvíja v Austrálii, kde autorka opäť verne opisuje všetko naokolo, a tak nie je ťažké si vytvoriť v hlave obraz celého deja. Cece má pred sebou asi najťažšiu cestu skrz jej upätosť na Star.

5. 

   stanka18 – 17. septembra 2024

   V 4.casti serie Sedem sestier sa stretavame s Cece. Potom ako sa jej milovana sestra Star osamostatnila, sa aj ona rozhodla hladat svoje korene. A hoci je Cece celkovo nie velmi oblubena zo sestier, tu sa mi zapacila jej umelecka dusa a rada som sa dozvedela nieco nove o disleksii. Ale hlavne ma ocarila Australia, ktoru autorka krasne opisala. Samozrejme historicka cast je najzaujimavejsia, pribeh je velmi putavy a usla mi aj slza. Jednoducho Lucinda Riley nesklame. 🙂