7 inšpiratívnych ženských autoriek, ktorých príbehy by ste mali poznať
Vedeli ste, že Medzinárodný deň žien vznikol na Medzinárodnej ženevskej konferencii v roku 1910? Dátum 8. marec bol vybratý na počesť veľkého newyorkského štrajku v roku 1908, počas ktorého 40 000 krajčírok z textilných tovární bojovalo za zrušenie 10-hodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. My by sme pri tejto príležitosti radi vzdali hold našim inšpiratívnym autorkám.
Michelle Obamová je jednou z najikonickejších a najvplyvnejších žien súčasnosti. Jej rodičia ju odmalička viedli k tomu, aby bola otvorená a nebojácna. Život ju však zavial oveľa ďalej a do úplne iných sfér – počnúc posluchárňami Princetonskej univerzity, kde po prvý raz pocítila, aké je to byť jedinou černoškou v aule, až po presklenú výškovú kancelársku budovu, kde pracovala na poste renomovanej firemnej právničky, kde sa spoznala s istým Barackom Obamom.
Ako prvá Afroameričanka na poste prvej dámy významne prispela k tomu, aby sa z elitárskeho Bieleho domu stalo otvorené a pohostinné miesto. Stala sa energickou zástankyňou práv žien na celom svete, na širokej platforme propagovala cestu k zdravšiemu a aktívnejšiemu životnému štýlu a neochvejne stála po boku svojho manžela, keď viedol krajinu cez niektoré zo strastiplných období jej histórie.
O jej celej životnej ceste si môžete prečítať v autobiografii Môj príbeh a už teraz sa môžete tešiť na jej novú knižku Svetlo v nás.
Lucinda Rileyová sa narodila v Severnom Írsku a svoju kariéru začala ako filmová, divadelná a televízna herečka. Ako dvadsaťštyriročná napísala prvý román a získala zmluvu na vydanie troch kníh. Keď sa neskôr po druhý raz vydala a jej štyri deti trochu odrástli, pokračovala v písaní, tentoraz už pod menom Lucinda Rileyová.
Rileyovej knihy boli dosiaľ preložené do 37 jazykov a naďalej výrazne oslovujú čitateľov po celom svete. V roku 2015 vyšiel prvý diel mimoriadne úspešnej série Sedem sestier, ktorá sa dočká aj filmovej podoby. Za svoju neuveriteľnú kariéru Lucinda Rileyová predala viac ako 30 miliónov kníh v 25 krajinách. Stala sa tak jednou zo svetovo najúspešnejších autoriek.
V roku 2015 si autorka splnila dávny sen a kúpila si dom na samote vo West Corku v Írsku, ktoré vždy považovala za svoj duchovný domov. Tu napísala posledných päť kníh. Roku 2017 jej diagnostikovali rakovinu, ktorej v júni 2021 podľahla.
Naľavo Michelle Obamová, napravo Lucinda Rileyová
Nele Neuhausová je dnes najúspešnejšou autorkou kriminálnych románov (Deň matiek, Snehulienka musí zomrieť, Priateľstvo naveky) v Nemecku, prezývaná „kráľovnou nemeckej detektívky“. Policajný prezident Západného Hesenska jej dokonca prepožičal titul čestnej kriminálnej komisárky.
Svoj úplne prvý román dávala dokopy 7 rokov popri práci v rodinnom podniku svojho vtedajšieho manžela, kde bežne pracovala 18 hodín denne. Ten ju v písaní vôbec nepodporoval, dokonca sa z nej pred priateľmi vysmieval. Zaslúži si náš obdiv, pretože prvé romány vydala vlastným nákladom a predávala ich vo svojej garáži, na čerpacích staniciach či v rodinnom mäsiarstve.
Svojpomocne sa jej podarilo predať až 45 000 výtlačkov. A ako sa nakoniec dostala k vydavateľovi? Obchodná zástupkyňa jej budúceho vydavateľstva sa dozvedela, že kniha istej miestnej autorky vytlačila počas vianočného trhu z vrcholu miestneho rebríčka Harryho Pottera. Knihu si kúpila, poslala vedeniu a ďalej to už poznáte.
Životný príbeh Erin Frenchovej je príbehom, s akým sa nestretnete každý deň. Erin vyrastala na farme v mestečku Freedom v americkom štáte Maine a kuchárskemu remeslu sa priučila v otcovej jedálni. Túžba odísť z domu a stať sa lekárkou ju priviedla na Northeastern University, no ako dvadsaťjedenročná otehotnela a zo štúdií odišla. Láska k vareniu ju však neopustila, a tak začala v prenajatom byte usporadúvať každú sobotu neformálne večere pre priateľov. Úspech týchto večerí ju aj s manželom priviedol k myšlienke otvoriť si reštauráciu.
Erin však po čase nezvládla pracovný nápor a starostlivosť o rodinu – upadla do depresie a závislosti od antidepresív. Napokon skončila v liečebni, manželstvo sa jej rozpadlo a bývalý manžel si nechal spoločný byt, reštauráciu aj syna. Erin sa po návrate z liečebne nasťahovala k rodičom a začala si znovu budovať život od nuly. Dnes je druhý raz šťastne vydatá, vlastní preslávenú reštauráciu The Lost Kitchen v rodnom Freedome, v ktorej varí s čisto ženským tímom modernú verziu klasickej americkej kuchyne z výhradne miestnych produktov. O jej celom životnom príbehu si môžete prečítať v jej knihe Hľadanie slobody.
Maggie O’Farrellová sa narodila v Coleraine v Severnom Írsku a vyrastala vo Walese a Škótsku. Vyštudovala anglickú literatúru na University of Cambridge. Pracovala ako novinárka v Hongkongu a v Londýne a učila tvorivé písanie na University of Warwick a na Goldsmith College v Londýne.
Už jej literárna prvotina After You’d Gone (2001) zaznamenala veľký úspech a získala literárne ocenenie, tak ako niekoľko jej ďalších románov vrátane mimoriadne uznávaného a dvojnásobne oceneného Hamneta. O’Farrellovej knihy vyšli v prekladoch do 30 jazykov. Knižná sieť Waterstones ju zaradila medzi 25 autorov budúcnosti.
Čo však veľa ľudí o tejto výnimočnej spisovateľke nevie, je fakt, že ju od detstva trápi problém so zajakávaním. Aj vďaka nemu sa vraj stala spisovateľkou – písané slovo bolo pre ňu komfortnou zónou a zároveň si pre strach z odhalenia svojho „nedostatku“ vycibrila cit pre jazyk, keď sa snažila hľadať synonymické výrazy jednoduchšie na vyslovenie.
Zľava Nele Neuhausová, Erin Frenchová a Maggie O’Farrellová
Vyrastala v Londýne v rodine cyperských utečencov, ktorí odišli z rodnej krajiny po rozdelení ostrova na grécku a tureckú časť. Získala doktorát z tvorivého písania, ktoré vyučuje na Brunel University. Svoj prvý román A Watermelon, a Fish and a Bible (Červený melón, ryba a Biblia) vydala roku 2010. Jej druhý román Včelár z Aleppa sa stal celosvetovým bestsellerom a predalo sa z neho viac ako milión výtlačkov. Nasledujúci rok zaň získala ocenenie Aspen Words Literary Prize.
Christy Lefteri sa intenzívne venuje dobrovoľníckej práci, pracovala pre UNICEF v utečeneckých táboroch pre ženy a deti v Grécku, kde sa inšpirovala k napísaniu románu Včelár z Aleppa. Skutočnosť, že prvý román venovala svojej matke-utečenke a druhý otcovi, svedčí o tom, akú dôležitú úlohu zohrávajú v jej tvorbe osobné svedectvá a skutočne prežité príbehy.
Narodila sa v indickom štáte Rádžasthán. V šesťdesiatych rokoch, keď mala deväť rokov, sa jej rodina presťahovala do Spojených štátov. Práve jej matka bola inšpiráciou pre napísanie jej prvého románu Umelkyňa s henou, s ktorým debutovala vo veku 62 rokov.
„Chcela som v románe dať svojej mame silu, ktorú v skutočnom živote nemala,“ vraví Alka Joshi. Ani Alkina matka sa nevyhla dohodnutému sobášu, je však feministka svojím vlastným spôsobom. Naučila dcéru, ako byť samostatná a nedať sa umlčať. Napokon ju priviedla k tomu, aby sa zmierila so svojou bývalou domovinou, ku ktorej sa roky nehlásila.
Alka Joshi už tridsať rokov vedie vlastnú reklamnú agentúru a pracuje ako autorka reklamných textov, marketingová konzultantka a ilustrátorka.
Naľavo Christy Lefteri, napravo Alka Joshi
Autorka článku: Renáta
”
Pridaj komentár