Recenzie

1. 

   robert.dyda – 30. novembra 2023

   Osudy bohov, polobohov, nýmf, príšer a hrdinov sú v gréckych mýtoch navzájom ešte viac prepletené ako v slávnom gordickom uzle. A čitateľovi nepomôže , ak ich ako Alexander pretne. Veľmi dobre to využila Madeline Millerová v Kirké, keď jej hrdinka bola okrem iného neterou Titána Prométhea, dcérou boha Hélia, tetou obludného Minotaura ale aj nešťastnej Médei. V Elektre autorka pripomína temné korene Menelaa a Agamemnoa, ktoré siahajú až k najopovážlivejšiemu smrteľníkovi Tantalovi.

   Lýdsky kráľ pozval na hostinu všetkých olympijských bohov a v snahe odhaliť ich vševidiacu múdrosť, ponúkol im pokrm pochádzajúci z tela jeho syna Pelopa, ktorého nechal uvariť. Bohovia s výnimkou smútiacej Demeter za Persefonou, ktorá si zobral Hádes do podsvetia, okamžite odhalili hrôzostrašný skutok. Tantala uvrhli za trest do najhlbšieho Tartaru (niečo ako Danteho Peklo), kde ho trýznil večný smäd a hlad, hoci stál v jazere plnom vody pod stromami s ovocím. (Tantalove muky a sizyfovská práca, patria k jedným z mála spojeniam, ktoré prešli z mýtov do hovorovej reči.)

   Ale ani bohmi znovuzrodený syn nezaprel povahu svojho predka. Pelops si hľadal nevestu a zosnoval sabotáž a vraždu, aby ju vzal inému nápadníkovi. Podplatil jeho sluhu Myrtila, aby vymenil kolíky vo voze soka za vosk. Voz narazil a nápadník zomrel, no Pelops mal za lubom ešte jeden úskok. Namiesto toho, aby sa sluhovi odmenil, zhodil hoz útesu na ostré skaly. Keď podvedený Myrtilos padal, z pomsty vykríkol kliatbu, zaprisahávajúc bohov, aby potrestali Pelopa a všetkých jeho potomkov. Čo nakoniec dostihlo aj Agamemnona, ktorého otec išiel v šľapajách svojho zradného predka.
   Pre román je kľúčový okamih obetovania Ifigénie, aby si grécke vojsko udobrilo bohyňu Artemis, ktorá zviazala vetry a znemožnila plavbu do Tróje skrz zabitie jej obľúbenej lane. Aj tu Saintová odmieta bájny príbeh , tak podobný iným v starovekých náboženstvách, kde božstvá žiadajú smrť dieťaťa ako prejav najvyššej viery a oddanosti.
   Pre Klytaimnestru je rituálna smrť jej dcéry kľúčovým zlomom vo vzťahu k manželovi. Je odhodlaná pomstiť ju a nikto jej v tom nemôže zabrániť. Ani Elektra, ktorá odmieta prijať námietku, že jej milovaný otec je vrah. Obeta Ifigénie nebola podľa nej jeho dobrovoľná voľba, ale príkaz bohov a o ňom sa nediskutuje.
   Matka a dcéra sú si viac podobné ako by chceli – sú odhodlané urobiť to, čo považujú za správne a úplne neschopné porozumieť jedna druhej. V Euripidovej hre je Elektra je vydatá za roľníka, ktorý v hre nepovie ani slovo. Je tam len preto, aby ilustroval jej degradáciu a dal jej ďalší dôvod na to, aby nenávidela Klytaimnestru. U Saintovej je jej priateľom a poradcom od detstva a akceptuje formálnosť ich zväzku. Každý stret matky s dcéry vyzerá ako keby vedľa seba stáli dve sochy. Obe sa zúfalo sa snažia pomstiť niekomu, koho kedysi milovali. Sú však príliš zaslepené, než aby dokázali ustúpiť pred skazou, ktorú tým spôsobia.
   Úplne odlišnou od predchádzajúcich dvoch žien, je tretia rozprávačka knihy, princezná Kassandra, dcéra Hekaby a Priama, sestra Hektora a Parisa , o ktorom veštba už pred jeho narodením hovorila, že spôsobí zánik Tróje. Lenže jeho rodičia ho nedokázali zabiť a nechali ho napospas osudu. Keď sa vráti aj s Helenou, neverí mu historku so zlatým jablkom. Rozhodne sa stať Apolónovou kňažkou a získať schopnosť vidieť budúcnosť. Táto jej túžba je tak silná, že sa vzoprie aj bohovi a neobetuje svoje panenstvo.
   Kassandra tradične vystupuje v literatúre ako mizogýnny stereotyp žien – nespoľahlivá hysterka, ktorá nie je hodná vypočutia. V Elektre sa ale mení na bystrú posudzovateľka charakteru a vďaka svojim vidinám aj informovanú o všetkom.
   Jennifer Saintová už vo svojej prvotine naznačila, že muži – či už sú to smrteľníci alebo aj bohovia – za veľa nestoja.
   V Homérovi tieň Agamemnona trpko narieka, že mal zlú manželku v porovnaní s Odyseovou vernou Penelopou. Pričom obaja mali toho ako manželia na rováši dosť. Vodca Grékov si prisvojil otrokyňu Briseidu, skrz ktorú sa Achilles zaťal a v konečnom dôsledku ho to stálo život a kráľ Ithaky na ceste domov strávil roky v náručí čarodejníčky Kirké. Nehovoriac o tom, že si doviezol aj Kassandru domov ako trofej. Lenže v starovekom Grécku a neskôr aj v Ríme bola úplne nevera muža a ženy hodnotená úplne inak. Ak ju spáchala manželka, hrozil jej na rozdiel od mužov až trest smrti.
   Keď sa hovorí o trestoch, nemôžeme vynechať skutočnosť, že grécka spoločnosť, a tým pádom aj mytológia, brala veľmi vážne vraždu rodičov. Mala na to dokonca vyčlenené aj špeciálne bohyne Erínye. Pohrobok Orestes, ale dostane príkaz od Apolóna, že má potrestať otcovu smrť, ktorého nikdy nepoznal.
   Ako to všetko nakoniec dopadne, dozviete sa po prečítaní Elektry. Znalcov príbehov určite nepoburí a pre novicov v oblasti báji je určite výborným vstupom do ich sveta.

2. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Elektra, druhá kniha, ktorú som od autorky čítal, sa nesie v podobnom duchu ako Ariadna. Opäť nám dáva do popredia silné ženské hrdinky v nádhernom prostredí antického Grécka. Oproti prvej knihe je dej plynulejší a všetka akcia nie je naprataná do posledných strán knihy. Najviac ma bavila dejová linka Klytaimnéstry. Môžeme v nej vidieť prerod z mladej princeznej v nebojácnu kráľovnú. Postava Kassandry po dejovej stránke veľa vody nenamúti, ale jej psychológia je najlepšie vykreslená. Ukazuje nám, že: „hlas dieťaťa akokoľvek pravdivý, neznamená nič v ušiach tých, ktorí zabudli počúvať.“ No a napokon tu máme samotnú Elektru. Nejedná sa o postavu, ku ktorej by si čitateľ mohol vytvoriť nejaké veľké sympatie. Je to veľká manipulátorka a jej zaslepená láska a obdiv k otcovi bude pre väčšinu ľudí nepochopiteľná. Na to, aby človek dokázal pochopiť jej konanie sa musí na jej príbeh pozrieť optikou starovekých Grékov a zasadiť si ho do celkového kontextu. Vzbura dieťaťa voči otcovi bola považovaná za hybris (prekročenie medzí) a hrozil za to boží trest. Rovnako ako v Ariadne aj tu strhávam bod za slabo napísané mužské postavy. Viem, že by to knihu spravilo hrubšou, ale naozaj by je to významne pridalo na hodnote. Kniha samotná je po vizuálnej stránke klenot. Jedna z najkrajších kníh, ktoré v knižnici mám.