Ilustrátorka Vianočnej koledy Lisa Aisato: Postavu Scroogea som si nakoniec veľmi obľúbila

Jedna z najvýznamnejších nórskych ilustrátoriek doplnila nové vydanie knihy Vianočná koleda od Charlesa Dickensa o prenádherné kresby. Prečítajte si rozhovor s Lisou Aisato.

Devätnásteho decembra tohto roku uplynie presne 180 rokov od prvého vydania najkrajšej vianočnej rozprávky na svete. Vianočná koleda od autora Charlesa Dickensa prvýkrát vyšla 19. decembra 1843 a stačilo pár dní na to, aby z pultov zmizol aj posledný výtlačok. Londýnčania stáli niekoľko hodín v dlhých radoch, aby si nezabudnuteľný príbeh o mrzutom Scroogeovi mohli vypočuť z úst samotného Dickensa. Presne po 180 rokoch vychádza nové vydanie Vianočnej koledy obohatené o ilustrácie nórskej umelkyne a ilustrátorky Lisy Aisato. Ako sa jej pracovalo na tejto knihe? Koľko jej to trvalo? Bolo to náročné? Čítala predtým Vianočnú koledu? To a mnoho ďalších zaujímavostí sa dozviete v rozhovore.

Aká bola Vaša reakcia, keď Vás oslovili na ilustrovanie Vianočnej koledy Charlesa Dickensa?

Vydavateľ mi dal v podstate tri možnosti, no výber bol jednoduchý, pretože keď som sa rozhodla pre Vianočnú koledu, mohla som pracovať s autorom, s ktorým som chcela dlho spolupracovať – Erlendom Loeom. Bol to on, kto prekladal dielo do nórčiny. Čítala som všetky jeho knihy, na strednej škole som o ňom napísala prácu. Takže keď som si vybrala Vianočnú koledu, mala som možnosť pracovať s Erlendom Loeom a Charlesom Dickensom. Nemohla som na to povedať nie.

Čítali ste predtým Vianočnú koledu? Páčila sa Vám?

Nikdy predtým som ju nečítala. Ale videla som jeden či dva filmy. Veľmi sa mi príbeh páčil a neustále ma dojíma a fascinuje fakt, že bol napísaný pred 180 rokmi.

Ako dlho vám trvalo ilustrovanie Vianočnej koledy?

Na tejto knihe som pracovala skoro rok.

Bola kniha náročná na ilustrovanie?

Bolo to náročné, ale aj zábavné. Znázorniť mesto bola zrejme najnáročnejšia časť. Aký bol v tom čase Londýn, čo mali ľudia na sebe, ako vyzerali pouličné svetlá… Všetko nemusí byť stopercentne správne, no je pekné, keď dokážete vytvoriť dojem Londýna z polovice 19. storočia. Najľahšie a zároveň najzábavnejšie je kresliť Scroogea. Nakoniec som si ho skutočne veľmi obľúbila.

Vizualizujete si postavy predtým, než začnete s kreslením?

Zvyčajne ožívajú počas kreslenia. Ale áno, mám v hlave nápad. Niekedy ho vytiahnem z hlavy a dám na papier. Inokedy je to zasa úplne niečo iné než to, čo je v mojej hlave.

Hľadáte inšpiráciu vo svojom okolí?

Keď som hľadala inšpiráciu pre Scroogea, všímala som si o čosi viac starých mužov čakajúcich na zastávkach, to, ako stoja, ako kráčajú. A potom si pamätám, ako som sa zamyslela nad tým, ako by vyzeral Bill Nighy (Láska nebeská). Pri Timuškovi som sa inšpirovala mojím synom Alfredom. Teraz má desať rokov, no keď bol malý, mal také bacuľaté líčka. Na začiatku som si pozrela aj iné ilustrované vydania, no musela som s tým prestať. Zničilo to môj vlastný proces. Konkrétne jedna kniha mala také krásne ilustrácie, že ma to takmer úplne odradilo. Tak som sa musela zhlboka nadýchnuť, odložiť tie knihy, zastrúhať si ceruzku a vytvoriť niečo vlastné.

Čo je na ilustrovaní najnáročnejšie?

Myslím si, že náročné je zachytiť nejednoznačné emócie, napríklad to, keď sa niekto snaží skryť svoj strach. Veľa som však s tým pracovala a často z toho boli tie najzaujímavejšie kresby. Vo všeobecnosti je ťažké vykresliť tichú, pokojnú atmosféru. Nie samo osebe, ale niekedy z toho môže byť nudná kresba bez akýchkoľvek odtieňov. Pre mňa je tiež  celkom náročné znázorňovanie krajiny. Existujú umelci, ktorí vytvárajú úžasné obrázky prírody a krajiny, a, samozrejme, prostredníctvom motívu prírody dokážete vyrozprávať príbeh. No aby som mohla rozpovedať príbeh, ktorý chcem rozpovedať, musia byť v tom ľudia. Pre mňa majú ľudia bližšie k domovu ako k prírode. Ale rada umiestňujem ľudí do prírody a krajiny, čo môže byť dobrý spôsob ako doplniť príbeh. Milujem kreslenie lesov a stromov, podľa mňa máme my ľudia hlboké prepojenie s lesom. Možno som ovplyvnená z detstva J. R. R. Tolkienom (úsmev).

Na základe čoho si vyberáte knihy, ktoré následne ilustrujete?

Vyberám si príbehy, ktoré mnou rezonujú, alebo autorov, ktorých diela som mala rada už predtým. Projekty, z ktorých by som sa mohla niečo naučiť, alebo tie, vďaka ktorým môžem rásť ako ilustrátorka. Vyberám si tiež príbehy, ktoré majú strhujúci vizuálny svet.

Čo máte na Vianociach najradšej?

Tie pokojné po Štedrom večeri. Keď nikto neposiela e-maily alebo sa niekam ponáhľa. Keď si môžeme len tak čítať knihy, jesť dobré jedlo a byť s rodinou.

Aká je Vaša obľúbená vianočná kniha?

Je v poriadku, keď si vyberiem tú, ktorú som ilustrovala? Veľmi sa mi páči príbeh Snehová sestra od Maji Lunde. Mala som šťastie, že som ju mohla ilustrovať.

Kto je Lisa Aisato?

Lisa Aisato (nar. 1981) je oceňovaná a kritikmi uznávaná autorka, ilustrátorka a výtvarníčka.

Počas svojej kariéry vydala sedem kníh, medzi nimi aj ocenenú obrázkovú knihu pre dospelých Všetky farby života (All the Colors of Life).

Okrem toho ilustrovala viac ako 30 kníh pre iných autorov. Najznámejšou je azda veľmi úspešná Snehová sestra od Maji Lunde. Knihy boli preložené do viac ako 40 jazykov a Lisine umelecké diela možno nájsť v domácnostiach po celom svete.

Lisa Aisato prevádzkuje vlastnú galériu na súostroví Hvaler na nórskom juhovýchodnom pobreží, kde žije a pracuje.

V rozhovore s Davidom Grichom pre markiza.sk