„Keby som nesledovala udeľovanie Oscarov, možno by som Zberateľku príbehov nikdy nenapísala.“ – Sally Pageová

Zberateľka príbehov je kniha o jedinečných postavách, ktoré sa okolo nás nachádzajú aj v reálnom živote. Hlavná postava Janice tvrdí, že nemá žiadny príbeh, my ale vieme, že svoj príbeh majú všetci. Aký je príbeh samotnej knihy a jej autorky Sally Pageovej?

„Sedela som schúlená u kamarátky na pohovke, bolo veľmi neskoro – alebo skôr v tom čase v Spojenom kráľovstve už veľmi skoro. Stalo sa tradíciou, že sme udeľovanie Oscarov sledovali spolu. Keď Britka Olivia Colmanová vyhrala cenu za najlepší ženský herecký výkon, jasali sme a potom sme počúvali jej ďakovnú reč. Spomínala v nej na časy, keď bola ešte mladá a pracovala ako upratovačka. Opisovala, ako zvykla stávať v cudzích kúpeľniach, rozprávať sa so zrkadlom a držať pri tom v ruke záchodovú kefu akoby to bola soška Oscara. V tej chvíli mi napadlo, či sa na to nepozerá niekto, kto sa ešte stále živí upratovaním a koho život sa nikdy nevyvíjal podľa ich predstáv. Čo by sa im asi v tej chvíli preháňalo mysľou?

A tak sa zrodila Janice.

Janice bola presne tou postavou, akú som potrebovala na vdýchnutie života príbehu, o ktorom som premýšľala. Vychádzala som z myšlienky, že každý má svoj príbeh, ktorý chce vyrozprávať. V tom čase som sa blížila k šesťdesiatke. Počas predchádzajúcich rokov som pracovala ako prieskumníčka trhu, kvetinárka a tiež ako charitatívna fundraiserka. Počas toho všetkého som sa často stretávala s ľuďmi, ktorí odhalili nečakaný aspekt svojho života. Niekedy úspech, nejakú udalosť alebo len jediný moment, ktorý bol naozaj prekvapujúci (zaujímavé je, že pre nich sa zvyčajne stal samozrejmosťou, niečím, čo im sotva napadlo spomenúť). Často som premýšľala o zápletke založenej na niekom, kto neverí, že má nejaký príbeh (alebo nie je ochotný sa oň podeliť). Čo by robil? Mohol by začať zbierať príbehy iných ľudí?

A tak, s Janice v mysli (a po mojom boku), sa zrodila Zberateľka príbehov.

Prvý rok písania som strávila najmä robením poznámok. Všetko bolo o výskume. Keďže som v minulosti počula také množstvo úžasných príbehov, rozhodla som sa, že najlepšie bude, ak sa ja sama stanem ich zberateľkou. Rok som sa teda rozprávala s každým, koho som stretla, a pýtala som sa ich na ich vlastné príbehy a na príbehy, ktoré počuli oni. Preto sú takmer všetky príbehy v mojej knihe nejakým spôsobom založené na skutočnosti. Mená som zmenila, aby som utajila, o kom skutočne príbehy sú, a občas som ich rozprávania upravila, aby sa hodili do knihy, ale páči sa mi myšlienka, že ide o skutočných ľudí. Upevňuje to moje presvedčenie, že každý má svoj príbeh, a dokazuje, že práve v obyčajných veciach sa dá nájsť výnimočnosť.

Počas prípravy som si spomenula aj na časy, keď som pracovala ako kvetinárka. Práca v jednom konkrétnom kvetinárstve ma inšpirovala k fotografovaniu a napísaniu knihy literatúry faktu Rok zo života anglického vidieckeho kvetinárstva (The Flower Shop: A Year in the Life of an English Country Flower Shop). Je v nej zaznamenaný rok v obchode, striedanie ročných období a, samozrejme, nádherné kvety. Pri pohľade späť som si však začala uvedomovať, že táto kniha je najmä o ľuďoch, ktorí do kvetinárstva prišli, a o ich príbehoch. Napadlo mi, že už vtedy som zbierala príbehy (podobne ako Janice).

Napísanie knihy trvalo po výskume približne tri mesiace. Bolo to jedno z tých vzácnych období, keď zo mňa slová jednoducho prúdili. Od prírody si všetko rada plánujem, ale občas ma príbeh ovládol. Vedela som, že sa Janice stretne s foxteriérom menom Decius (prečo by sa inak stále vracala upratovať k takému hroznému človeku, ako je pani Hejhejhej), ale netušila som, aké vulgárne bude Deciovo vyjadrovanie! Zatiaľ sa mi na jeho prejav sťažoval iba jeden čitateľ (našťastie sú takmer všetky ostatné e-maily veľmi pozitívne). Odpísala som mu, že mi je veľmi ľúto, že ho jeho vyjadrovanie tak poburuje, ale že si to bude musieť vyjasniť s ním!

Takže – kniha bola napísaná a bolo načase pokúsiť sa nájsť vydavateľa. Po mnohých rokoch skúšania som mala to šťastie, že mojou agentkou sa stala Tanera Simonsová z Darley Anderson. Nebola nadšená z reakcií na moje predošlé knihy, ale nedala sa odradiť.

Najprv jej do schránky začali chodiť odmietnutia ako predtým, ale potom jeden vydavateľ prejavil záujem. Charlotte Ledgerovej, riaditeľke vydavateľstva One More Chapter, sa kniha páčila. One More Chapter je digitálny imprint Harper Collins UK. Zameriavajú sa na eknihy a audioknihy, ale vydávajú aj tlačené paperbacky. Ako Charlotte objasnila: „Uprednostňujeme digitál, ale nie výhradne.“ Charlotte chápala, že to nie je pre každého, ale čím viac sme sa rozprávali, tým viac sme si uvedomovali, že Charlotte túto knihu naozaj „chápe“.

V marci 2022 sa teda v Spojenom kráľovstve začala vydávať Zberateľka príbehov. Zvyšok je, ako sa hovorí, história. Kniha začala stúpať v rebríčkoch Amazonu a potom sa tam zázračne udržala. Čitateľské recenzie pribúdali a bolo zrejmé, že táto kniha rastie aj vďaka priamym odporúčaniam. Obzvlášť zjavné to bolo na Vianoce, keď čitatelia evidentne darovali Zberateľku priateľom a rodine. Dva týždne pred Vianocami sa dostala na zoznam bestsellerov Sunday Times. Charlotte a Tanera jasali, ja som plakala a všetci sme otvárali šampanské!“

Zdroj: booksbywomen.org/