„Keď som natrafila na mravce v kredenci, povedala som si, že toto je príbeh na knižku.“ (rozhovor s Ivanou Havranovou)

V novembri vychádza nová detská knižka s názvom Janka, Alex a mravec z kredenca. Známa slovenská spisovateľka Ivana Havranová v nej nezvyčajne živo rozpráva o radostiach a starostiach dvoch súrodencov, ich starostlivej mamičke a nezbednom mravčekovi, ktorého jedného dňa nájdu v kredenci. Moderná slovenská rozprávka je obohatená o hravé ilustrácie Ilony Polanski.

Ako vznikol nápad na túto detskú knižku? Opýtali sme sa priamo Ivany Havranovej.

Dobrý deň, pani Havranová, mohli by ste sa, prosím, predstaviť našim čitateľom, ktorí Vás nepoznajú?

Niektoré deti ma poznajú celkom určite. Knižka, ktorá sa im dostáva teraz do rúk, je moja štvrtá, venovaná chlapcom a dievčatám od päť, šesť rokov. Teda čitateľom, ktorí ešte nečítajú samostatne, avšak majú vynikajúcich rodičov. Tí pomôžu. Ja práve v deťoch, ktorým rodičia čítajú knižky hneď od útleho detstva, vidím veľkú budúcnosť. Knižky v nich vzbudzujú prirodzenú i rozvíjanú zvedavosť a bez zvedavosti je človek len taký chodiaci tvor bez skutočnej radosti.

Inak som vyštudovala žurnalistiku, a to rovno na FFUK. Začínala som v denníku Smena, potom v časopise Zornička pri Jarmile Štítnickej, Albínovi Brunovskom, Miroslavovi Cipárovi, Ivanovi Popovičovi, ale i Tomášovi Janovicovi, Júliusovi Satinskom či Ľubomírovi Feldekovi. Neskôr som prešla do Slovenskej televízie. Pripravovala som scenáre pre Kuka, Drobčeka a mladých ľudí. Napísala som ich viac ako 400. Po revolúcii sme s výtvarníkom Alanom Lesykom založili vydavateľstvo a pripravovali množstvo časopisov. Medzi inými, dospeláckymi, aj Mamatatajojo, Bambuľku či Maxisuper. Dnes sa venujem písaniu kníh pre deti aj dospelých a spolu ich mám na pultoch kníhkupectiev 48. Napríklad Pavúčikovia miláčikovia, Havkáči z našej ulice alebo knihu Matky, či Cestovný lístok.

Ako sa zrodil nápad na detskú knižku Janka, Alex a mravec z kredenca?

Moja rodina žije v bratislavskej časti Devín. Nuž a život v Devíne je životom obklopeným prírodou. Takže stretnúť v obývačke či kuchyni včelu, pavúka, komára je celkom normálne. Jednoducho tam s nami žijú. Ale keď som natrafila na mravce v kredenci, povedala som si, že toto je príbeh výnimočnejší a na knižku. Aby však mravce nezostali samy, pridala som k nim súrodencov Alexa a Janku.

O čom je táto knižka? Pre akú vekovú kategóriu by ste ju odporučili?

Kniha je určená deťom od päť-šesť rokov a veľmi podrobne vykresľuje život mravčieho spoločenstva s jednou normálnou rodinou, Alexom a Jankou. Avšak i s mamičkou, ustavične zaneprázdneným ockom a starou mamou. Ich spolužitie je priateľské a nikto sa mravce z kredenca nesnaží vystrnadiť. Až teda na mamičku. Ďalej však už neprezradím.

A na záver, aká bola v detstve Vaša obľúbená detská knižka?

Moje detstvo bolo plné knižiek. Na Vianoce a všetky sviatky sme od rodičov dostávali ako prvé knihy a až potom ďalšie darčeky. Kniha však musela byť. Ako celkom malé dievčatko som zbožňovala knihu Môj macík, neskôr Štoplíka Hany Ponickej. Keď som ju spoznala osobne, bol to pre mňa veľký zážitok. Ale čítala som aj Nevedkove dobrodružstvá a neskôr knižky Nataši Tánskej. Prečítala som množstvo kníh. Sprevádzajú ma celým mojim životom.

„Z Jankinho vrecka vykúkal mravec Ravec a veľmi sa čudoval, čo všetko sa môže v jednej zoologickej záhrade stať. Hoci spolu s deťmi videl medvede, líšky, papagáje, koníky, ovečky, plameniaky, korytnačky a ktovie čo ešte, bolo mu to celkom jedno. Mravec Ravec totiž zvieratá vôbec nepoznal. Tomu rozumie každý. Mravce predsa nechodia do školy a všetko o zvieratách sa deti dozvedia najmä od pani učiteľky alebo pána učiteľa. Mravcovi to však neprekážalo. Aj tak sa tešil, koľko všeličoho nového videl. Všelijaké veľké aj menšie uši a oči a jazyky a parôžky… Niečo také nezažil ani jeden mravec spoza kredenca!“

Autorka článku: Renáta