Recenzie

1. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Po Hamnetovi, ktorý mi vôbec nesadol som sa rozhodol dať autorke ešte jednu šancu. Manželský portrét sa mi páčil oveľa viac. Umožňuje nám nazrieť do mysle mladej talianskej šľachtičnej, ktorá sa vďaka dohodnutému manželstvu ocitla v zlatej klietke. Lukrécia je zaujímavá postava. Je bystrá, má rada prírodu, umenie a snaží sa byť čo najlepšou manželkou. Žiaľ, povahovo nie je stavaná na prostredie palácových intríg a to a jej stáva osudným. Myslím, že autorke sa skvele podarilo zachytiť Lukréciine myšlienky a vnímanie sveta. Čitateľ má pocit, že sa naozaj preniesol do 16. storočia a vidí očami hlavnej postavy.
   Kvôli autorkinmu štýlu písania, ktorý mi ani v tejto knihe nesadol však Manželský portrét nezaradím medzi moje najobľúbenejšie. Autorka používa na môj vkus veľmi rada a často dlhé opisy a k tomu čo chce povedať ide vždy strašnou okľukou. Miestami som mal pocit akoby chcela nahrabať čo najviac slov. Inak však knihe nemám čo vytknúť. Odporúčam všetkým fanúšikom historických románov a životopisných príbehov.

2. 

   Patrícia Marková – 11. júla 2024

   Manželský potrét je príbeh dospievajúcej Lukrécie, tretej dcéry Cosima de’ Medici, ktorá sa proti svojej vôli ocitá v politicky výhodnom manželstve s Alfonsom, vojvodom z Ferrary. Aby naplnila svoju manželskú povinnosť, očakáva sa od nej, že vojvodovi privedie na svet silného a zdravého dediča. O rok neskôr sa Ferrarou začnú šíriť klebety o tom, že Lukrécia umiera rukou vlastného manžela.
   Lukrécia je už od začiatku veľmi zvláštna, neopakovateľná postava s bohatým vnútorným svetom. Je utiahnutá, nevýrečná, no zato má výnimočný dar rozumieť zvieratám a zhmotňovať svet okolo seba prostredníctvom farieb. Jej myseľ a umelecký cit sú fascinujúcou studnicou pokladov, avšak len za predpokladu, že je čitateľ otvorený inakosti. Nie je to postava, ktorú si zamiluje každý, no mne sa prostredníctvom Lukrécie autorka prihovárala priamo do duše.
   Príbeh je vláčny a pomalý, nejaký čas trvá, kým naberie na obrátkach. Autorka má neuveriteľnú schopnosť opísať jednotlivé scény do najmenších detailov, čím vytvára dojem, akoby sa čitateľ nachádzal priamo uprostred napínavého boja o Lukréciin život. Je tam po celý čas s ňou. Intenzívne prežíva jej pocity, nanáša pestré farby na plátno a vzápätí ich prekrýva pod nánosom novej maľby, počuje vlastný dych a tlkot srdca, hladí dlaňou teplý kožuch tigrice. Vníma, ako smrť dýcha Lukrécii na krk. Napätie sa každou stránkou, každým zdĺhavým opisom stupňuje, až je doslova na nevydržanie.
   Pri čítaní som neraz videla paralelu medzi Lukréciou a Agnes, hlavnou postavou z Hamneta. Obe knihy sú však výnimočné, obe ma preniesli do úplne inej doby a nedá sa objektívne porovnávať jednu s druhou. Čo ma však pri Hamnetovi nenechalo chladnou, bol koniec príbehu, zatiaľ čo ten Lukréciin sa skončil na môj vkus akosi prirýchlo. Inak ale knihu hodnotím ako literárny zážitok a rozhodne ju odporúčam, najmä ak vás bavia príbehy s bohato vystavaným vnútorným svetom postáv a tiež ak vás zaujíma hodnoverný obraz renesančnej doby.