Nele Neuhausová – kráľovná nemeckej detektívky

Najpredávanejší nemeckí autori sa pomaly ale iste udomácňujú aj na slovenskom knižnom trhu. Po najznámejšom lesníkovi Petrovi Wohllebenovi a kráľovi pschytrileru Sebastianovi Fitzekovi prichádza na rad najobľúbenejšia krimi autorka Nele Neuhausová. Z takmer tridsiatky kníh, ktoré dosiaľ napísala, sa dostáva k nášmu publiku s ročným oneskorením tretia z desiatich Taunus detektívok Priateľstvo naveky (In ewiger Freundschaft). Skôr než sa budeme venovať ostatnému prípadu, ktorý sa Pia Sandersová a Oliver von Bodenstein so svojimi kolegami snažia vyšetriť, povedzme si pár slov o spisovateľke, ktorej životný príbeh by ako prešpekulovanú romancu odmietlo asi každé vydavateľstvo.

Milovníčka koní, ktorá túžila písať

Cornelia (Nele) Neuhausová sa narodila 20. júna 1967 ako druhé dieťa zo štyroch v rodine štátneho úradníka Löwenberga. Vyštudovala právo a germanistiku. Už v detstve napísala na otcovom písacom stroji knižku – Jessica – Dobrodružstvo na jazdiarni. Kone boli jej veľkou láskou. V stajniach a na závodoch trávila všetok voľný čas a tam aj spoznala svojho, o dvadsať rokov staršieho, manžela Haralda Neuhausa. Spolu s ním sa však vydala aj za jeho mäsiarstvo a kone, ktoré ju obrali o akékoľvek súkromie.

Dovolenku si mohla dovoliť len v hlave, keď vymýšľala svoje príbehy. A tie neraz vznikali aj na WC, nakoľko jej muž, keď ju videl za klávesnicou, nezabudol zdôrazniť, že by mohla robiť niečo, čo im prinesie peniaze. Neprečítal si ani riadok z toho, čo napísala a poza jej chrbát ju posmieval pred priateľmi. Netušil, že ju tým ešte viac motivuje. Nele potrebovala dokázať jemu ale aj svojmu okoliu, že to nie je len jej zábavka.

Úchytkovo sa jej podarilo dať za sedem rokov dokopy prvý román Medzi žralokmi z prostredia newyorských bánk, právnikov a počítačovej kriminality. Keďže v tých časoch ešte nebol internet v dnešnej podobe a najmä množstvom informácií, príbeh čiastočne vychádzajúci z jej vlastnej skúsenosti čoby právnickej praktikantky v USA musela doplniť o poctivo naštudovaný materiál z tlačených kníh. Overovala si na mapách každý roh ulíc, kde sa dej odohrával. A svoje vedomosti s radosťou odovzdávala budúcim čitateľom. Dnes už len s humorom spomína na to, ako rukopis naberal na hrúbke skrz jej zmysel pre detaily. Keď hrdinka románu poslala e-mail, tak na siedmych stranách rozpísala princíp fungovania elektronickej pošty. Nečudo, že keď text dostala do rúk jej sestra, išla štvrtina tisícstranového rukopisu do smetí. Dodnes je hrdá na fakt, že odborníci z oblasti IT nemali žiadne zásadné námietky, hoci nemala medzi svojimi známymi nikoho, kto by sa v týchto kruhoch pohyboval.

Príbeh ako z rozprávky

So zoškrtaným rukopisom neuspela v tých časoch v žiadnom vydavateľstve. (Vyšiel spätne až v roku 2012, keď už bola stálicou na spisovateľskom nebi.) Z desiatky oslovených vydavateľstiev prišla len jedna ponuka. Ak zainvestuje 60 000 DM (dnešných 30 000 eur) knižku jej vydajú. To pochopiteľne neprichádzalo do úvahy. Nele začala pochybovať, či manžel predsa len nemal pravdu a jej úsilie nebolo márne. Ale ako v správnej rozprávke aj ona objavila svoj Sezam otvor sa, až na to, že jej čarovné slovíčka boli „Book on demand”.

V rámci vtedy vznikajúcej platformy samopublikovania nemusela riešiť otázku kvality. Stačilo odoslať textový súbor vo Worde, vybrať si obálku, typ väzby a počet výtlačkov. Keď však dorazilo vysnívaných päťsto kníh, veľmi rýchlo pochopila odvrátenú stránku takéhoto vydávania. Na jej pleciach ostalo všetko od reklamy až po distribúciu k čitateľom. Ale keď o niečom veľmi snívate, maličkosti vás nemôžu zastaviť. Usporiadala veľký krst, podarilo sa jej uzavrieť zmluvu s miestnym kníhkupectvom a knižky ponúkala aj v rámci ich mäsiarstva. Ústna propaganda urobila svoje a svoj debut vypredala.

Nabudená úspechom skúsila napísať detektívku s dvojicou policajtov Oliverom von Bodenstein a Piou Kirchoff Nemilovaná žena. Zdvojnásobila náklad na tisícku a aj po ňom sa zaprášilo. Odhodlala sa na pokračovanie a s omnoho vyšším počtom. Svojpomocne sa jej nakoniec podarilo predať neuveriteľných 45 000 výtlačkov. O jej budúcnosti rozhodla náhoda. Obchodná zástupkyňa jej budúceho vydavateľstva sa dozvedela, že kniha istej miestnej autorky vytlačila počas vianočného trhu z vrcholu miestneho rebríčka Harryho Pottera. Zohnala si jeden exemplár a poslala ho do berlínskej centrály. Editorka, ktorá ho dostala na stôl, pochopila, že má v ruke dielo hotovej spisovateľky. Obrátila sa na ňu mailom, či nemá nápad na ďalšiu knihu a záujem o spoluprácu. Mala. A rozprávka sa naplnila. Hlboké rany vyšli v roku 2009 a prerazili do vysnívaného rebríčka bestsellerov v Der Spiegel. Nasledujúca Snehulienka musí zomrieť sa už usadila na špičke.

V osobnom živote ale prišli zmeny k horšiemu. Akonáhle sa Nele stala slávnou, nedokázal to jej manžel prekusnúť. Bol ešte zlomyseľnejší a robil jej výčitky, že zanedbáva firmu. Ak mala mať niekde čítačku, mohlo to byť len po práci. Ak sa zúčastnila nejakej talkshow, hneď po skončení cestovala domov, aby stihla všetko upratať a o deviatej otvoriť predajňu. Neraz strávila v obchode aj 18 hodín ako výpomoc v rodinnom podniku s platom 850 eur v hrubom. Keď sa snažila o tom s mužom porozprávať, odbil ju s tým, že čo sa jej nepáči, veď aj tak po ňom všetko zdedí. Čo sa nestalo. Keď Harald Neuhaus v roku 2018 zomrel na rakovinu, boli už sedem rokov rozvedení a Nele presťahovaná v Hamburgu, kde musela riešiť vážnu operáciu srdca.

Dnes žije so svojim druhým manželom Matthiasom Knössom opäť v Taunuse. Bankár sa s ňou zoznámil počas akcie v kníhkupectve. Nielenže nevedel kto je, ale tak ho uchvátila, že sa jej v rámci rozhovoru spýtal, čo robí bez toho, aby si všimol jej fotografiu na veľkom plagáte v predajni.

Zosobášili sa na jej 50. narodeniny v roku 2017. Dnes je to ona, kto nosí peniaze do rodiny. Jej druhý muž s tým nemá problém, práve naopak. Odišiel zo zamestnania, vyštudoval nadačný manažment a stará sa o Nadáciu Nele Neuhausovej na podporu čítania, písania a jazykových zručností detí a mládeže. Kým ju dovtedy brzdil protivietor, dnes ho cíti pod plachtami.

Nele Löwenberg u čitateľov nezabodovala

V roku 2014 urobila Nele Neuhaus malú zmenu, ktorá je pochopiteľná najmä u autorov príliš zviazaných so svojimi postavami. Rozhodla sa vstúpiť do prostredia čisto ženského románu. Na rozdiel od J. K. Rowling si nezvolila mužský pseudonym. Dokonca čitateľov ani veľmi nezavádzala, nakoľko Löwenberg je jej rodné priezvisko a priznáva to hneď na prvých stranách. Proste len nechcela, aby po knižke Leto pravdy siahli v kníhkupectve ľudia, čo ju už majú zaškatuľkovanú do žánru a s mávnutím ruky, že ach zas ďalšia detektívka, by išli ďalej.

O rok neskôr pridala pokračovanie Cesty nikam. Tento pokus zrejme z dôvodu výrazne nižšieho komerčného úspechu nevyšiel a tretí diel Čas búrok mal už uvedenú ako autorku menom Nele Neuhaus a spätne to zmenili aj v prípade nových vydaní prvých dvoch románov. Meno autora je podľa všetkého stále významný faktor pri kúpe knihy. Možno aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla svoj desiaty Taunus krimi prípad zasadiť do vydavateľského prostredia.

Priateľstvo naveky je krimi o písaní a vydávaní kníh

Taunus je pohorie v spolkovej krajine Hesensko nedaleko Frankfurtu nad Mohanom. Keď Nele Neuhaus začínala písať svoje krimi príbehy, tak po vzore iných autorov ich zakomponovala do anonymného prostredia. Neskôr si ale povedala, že keď môžu existovať podobné série z iných oblastí Nemecka, prečo by svoje príbehy nemohla zasadiť do prostredia, ktoré dôverne pozná. Dnes sa jej už neraz stáva, že keď je na prechádzke, tak jej hlavou prebehne myšlienka, že toto je skvelé miesto, kde by sa mohla nachádzať mŕtvola. Nie vždy ho ale čitateľom prezradí hneď na začiatku.

V Priateľstve naveky zločin sprvu len tušíte. Polícia dostane info o nezvestnej žene Heike Werschovej a keď sa dostane do domu v Bad Sodene, objaví v ňom len jej zmäteného a dehydratovaného dementného otca. A v kuchyni stopy po krvavom masakri. Vyšetrovanie zavedie Piu Sandersovú a Olivera von Bodenstein do renomovaného frankfurtského vydavateľstva Winterscheid, kde nezvestná pracovala ako programová riaditeľka. Dozvedajú sa, že po vyše tridsiatich rokoch dostala výpoveď a vzápätí obvinila jedného zo svojich autorov z plagiátorstva. V literárnych kruhoch to vyvolalo škandál a možno sa stalo motívom vraždy. Ale to nemusel byť jediný dôvod, nepriateľov mala dosť na každý prst. V televíznej relácii Paula číta si nedávala servítku pred ústa a bola neľútostne osobná.

„Autora kriminálnych románov Svena Klizecka opísala ako hlúpeho a bez talentu, iné knihy ako nevýslovný klišéovitý odpad, stupídne, úbohé, odporné utrpenie, urážka každého čitateľa. Raz sa vyjadrila, že keby si mala vybrať, či si prečíta nový román od Josého Cueñoa alebo sa otrávi rybami, tak by sa rozhodla pre skazenú rybu.“

Pravidlá krimi žánru hovoria, že na začiatku knihy by ste mali dostať kľúčovú informáciu o zločine, ktorý treba odhaliť. Tou je v tomto prípade úryvok z denníka o pobyte na ostrove Noirmoutier, ležiacom pri atlantickom pobreží Francúzska neďaleko ústia rieky Loiry. A s ním sú aj spojené anonymné listy, ktoré začínajú vetou – „Viem, čo sa stalo v lete 1983. A vieš to aj ty.“ Ak vám to niečo pripomína, tak sa spolu Piou Sandersovou nemýlite. Existuje americký film Viem, čo ste robili minulé leto z roku 1997, ktorý mal dve pokračovania o partii kamarátov, ktorí zrazia náhodného chodca a mŕtvolu hodia do rieky.

Na rozdiel od amerického hororu je obeť udalostí, ktoré sa udiali pred štyrmi desaťročiami, verejne známa. Na ostrove, ktorému krásu uberá nadmerný počet hadov, zahynul pri páde zo skaly „korunný princ“ vydavateľa Götz Winterscheid. Ak si poviete, že to nebola nešťastná náhoda a niekto z letujúcej skupinky ho mal na svedomí, možno podceňujete najčítanejšiu nemeckú krimi autorku, ktorá si na premyslené zápletky potrpí. Preto aj jej hlavní hrdinovia majú za sebou bohatý súkromný život. V prípade aktuálneho pokračovania musí riešiť Oliver von Bodenstein rozpad svojho ďalšieho vzťahu a situáciu okolo na smrť chorej ex-manželky.

Nele Neuhausová v jednom z promo rozhovorov priznala, že chcela svojim čitateľom priblížiť, čo všetko sa udeje od autorského nápadu až po hotovú knihu na poličke. Hoci Nele sama začala ako samovydavateľka bez akýkoľvek skúsenosti, skrz postavy lektorky Julie sa dosť ostro vyhradzuje voči tvorbe začínajúcich autorov.

„Existuje neuveriteľne veľa ľudí, ktorí sa cítia povolaní stať sa spisovateľmi, snívajú o sláve a peniazoch a bez akejkoľvek sebakritiky porovnávajú seba a svoje schopnosti so slávnymi autormi. Každý deň prichádzajú do vydavateľstiev a agentúr desiatky nevyžiadaných rukopisov, ktoré praktikantky roztriedia, skontrolujú a väčšinou zamietnu, pretože deväťdesiatdeväť percent z nich sú nepoužiteľné a ich autori nemajú absolútne žiadny talent. Julia na oslavách a večierkoch nikdy neprezradí svoje povolanie, pretože by netrvalo dlho, kým by jej niekto začal vnucovať svoj úžasne skvelý nápad (alebo nápad svojej tety, suseda, kolegu) na nový bestseller. Stalo sa už aj to, že jej úplne cudzí ľudia vtisli do rúk rukopisy. Aj na knižnom veľtrhu sa nájdu ľudia, ktorí rozdávajú výplody svojej fantázie prenesené na papier. A tí najopovážlivejší posielajú svoje rukopisy priamo vydavateľovi.“

Ak by ste chceli niekedy preraziť na nemeckom trhu, nájdete v knihe mnoho ďalších rád, čo robiť a čo určite nerobiť. Hlavný rozdiel voči Slovensku je, že bez literárneho agenta nemáte v renomovaných vydavateľstvách šancu. Ak si aj knihu vydáte vlastným nákladom, skôr sa dostane k čitateľom tak, že si ju predáte sami, než aby prenikla do obchodných reťazcov. A aj vtedy musí autor intenzívne spolupracovať na propagácii, pretože nech sa venujete akémukoľvek žánru, okrem vás vyšli novinky ďalším stovkám a čitateľské limity a dnes aj peňaženka sú ohraničené. Preto aj tí „najväčší“ spisovatelia vyrážajú na čitateľské turné, aby o svoje pozície neprišli.

Autorka do knihy zakomponovala aj niekoľko narážok, kde si strieľa sama zo seba. Napríklad, keď príde na spisovateľské aktivity ex-manžela Pie Sandersovej, pozorný čitateľ hneď zistí, že názov jeho prvotiny mu je silne povedomý.

„Henning nedávno dopísal svoj druhý kriminálny román, jeho prvotina, ktorá vyšla minulú jeseň, prekvapujúco zaznamenala obrovský úspech. Hlavné postavy – frankfurtský súdny lekár a jeho bývalá manželka, kriminálna komisárka – vyšetrovali prípad so skutočným pozadím a táto zmes fikcie a reality fascinovala nielen čitateľov, ale aj kritikov. Henningovi neprekážalo robiť svojmu románu Nemilovaná žena reklamu. Horlivo absolvoval autorské čítania a poskytoval rozhovory a vďaka masívnej podpore jednej doktorandky bol zrazu aktívny na Facebooku, Instagrame, YouTube a mal vlastnú webovú stránku.“

Pri prezentácii novej autorky vo vydavateľstve Winterscheid môžeme nájsť vyššie spomínanú podobnosť so začiatkom kariéry Nele Neuhausovej.

„Som hrdá, že sa nám podarilo získať Shannon Schwarzovú, jednu z najúspešnejších nemeckých samovydavateliek, ktorá za posledné tri roky vydala jeden ekonomický triler a dva kriminálne romány, prvé diely sľubnej série so silnou ženskou protagonistkou. Všetky tri knihy sa dostali medzi 50 najpredávanejších elektronických kníh. Je veľmi aktívna v sociálnych médiách, má veľkú komunitu fanúšikov a vďaka tomu aj silnú pozíciu na trhu.“

Keď prídu vyšetrovatelia vypočuť jednu z podozrivých, tá povie Bodensteinovi, že jej niekoho pripomína. Pia si pomyslí, že asi pôjde o nejakého starého priateľa. Odpoveď, že vyzeráte trochu ako Tim Bergmann, nečakala a určite pobavila aj divákov Taunus série, nakoľko menovaný herec stvárnil postavu vyšetrovateľa vo všetkých doterajších sfilmovaných deviatich adaptáciách. Ostatná časť priniesla viacero zásadných zmien. Najviditeľnejšie bolo vystriedanie herečky v hlavnej úlohe, nakoľko Felicitas Woll pre zaneprázdnenosť už nemohla pokračovať a tak postavu Pie Sandersovej prebrala Annika Kuhl. Kým v minulosti prichádzali televízne verzie na obrazovku v ročnom takte, Deň matiek mal premiéru až po štyroch rokoch. Zrejme sa na tom podpísali okrem nových producentov aj obmedzenia počas covidu. Nele Neuhaus z toho v konečnom profitovala, nakoľko ju prizvali k spolupráci na scenári a pozornejší divák si ju všimne aj ako komparzistku. Priateľstvo naveky má strhujúce finále, ktoré by nielen fanúšikovia mohli sledovať so zatajeným dychom, avšak filmové práce na ňom ešte nezačali. Rovnako tak nie je jasné, kedy príde top krimi autorka s novinkou.

Článok bol pôvodne publikovaný v internetovom magazíne Sieťovka.

Autor: Róbert Dyda