Mlynská dolina – kolíska nezabudnuteľných príbehov (rozhovor s Matúšom Mahútom)

Koncom augusta vyšlo pokračovanie Kvapiek od Matúša Mahúta, ktoré je vtipným a sviežim svedectvom o živote študentov v Mlynskej doline. V krátkom rozhovore sa môžete dozvedieť viac o Matúšovi a jeho najnovšej knihe.

Posledné tri roky sa ti podarilo napísať a vydať už tri knihy. Je pre teba písanie ešte stále záľubou a vášňou?

Tritisíc percent áno, písanie je univerzálnou psychoterapiou a zároveň som v dobrej prevádzkovej teplote, aby som sa stále zlepšoval. Niekedy píšem tak veľa, že mi mobil nečíta odtlačky prstov. Tri knihy však nie sú na svete len mojou zásluhou, svoj kus si pripisuje aj vydavateľstvo, ktorému som z celého srdca vďačný za niekoľkoročnú spoluprácu.

Zmenilo sa u teba niečo v procese písania za posledné tri roky? Dalo by sa povedať, že už máš vytvorenú profesionálnu rutinu?

Vyskúšal som veľa kreatívnych procesov a stále pribúdajú nové, v podstate stále objavujem svoje hranice. Začal som pred každou stranou robiť 50 klikov. Keď budem písať bestsellery, spoznáte ma podľa predlaktí Pepka Námorníka. Nechcem to nazývať rutinou, skôr je to vášeň. Písanie je láska na celý život, nie len na tri roky a nedá sa jej zbaviť. Čo je vlastne úplne nádherné.

Kvapky sa premenili v Dážď a my máme možnosť opäť sa ponoriť do životov študentov v milovanej Mlynskej doline. Prešli si od poslednej časti nejakou premenou aj hrdinovia, s ktorými sme sa zoznámili v Kvapkách?

Áno, tak ako je dážď voči kvapkám silnejší, intenzívnejší a hojnejší. Postavy sú dospelejšie a v priebehu celého príbehu stále rastú. Univerzita nás stále prekvapuje novými vyhláseniami a prekážkami, v rámci vlastného prežitia sa musí každý študent stále zlepšovať a nie je tomu inak ani pri mojich postavách.

V rozhovore ku Kvapkám si sa vyjadril, že si príbehy zbieral celých päť rokov počas pobytu na Mlynskej. Máš ešte z čoho čerpať? Stále sú príbehy inšpirované skutočnými udalosťami? Ako si udržiavaš kontakt s Mlynskou aj po skončení školy?

Áno, ešte stále si pre mňa Mlynská dolina drží titul kolísky nezabudnuteľných zážitkov a nechávam sa nimi prekvapovať. Ostávam v intrákovej skupine, ktorá mi slúži ako zdroj tragikomédie, hoci najsilnejším putom sú moje knihy z tohto prostredia. Znie to ako klišé, ale sú to moje spomienky na študentské časy, ak chcem o nich písať, musím ich mať pred sebou a keď ich napíšem na papier, znova ožijú a ja som opäť študentom.

Prečo by si čitatelia Dážď určite nemali nechať ujsť?

Lebo budete smutní. A ja nechcem, aby ste boli smutní, aj keď je o daždi. Všetko, čo bolo v Kvapkách dobré je v Daždi dvojnásobne dobré a čo bolo slabšie, to je von. Pokračovanie vyrastalo na zavlaženej pôde, no a teraz to dielo vyrástlo a je omnoho bláznivejšie a vyhrotenejšie, určite sa máte na čo tešiť.

Mlynská dolina sa momentálne zmieta vo vlnách nesúhlasu s novým poplatkom za spotrebiče. Budú sa v ďalšej knihe búriť aj Samko s Mirkom?

Študentov úplne chápem. Ak chce vedenie spoplatniť všetko, čo odoberá energiu, museli by sme platiť za každú školskú učebnicu. Samko s Mirkom sa budú s radosťou búriť voči všetkému, ak to bude záživné, takže určite áno.

Písanie a tvorenie ktorej knihy si si doteraz najviac užil? Vie si autor vybrať „obľúbené dieťa“?

Knihy zo študentských čias majú veľmi hravý náboj a veľmi ma bavili, Tam hore je omnoho vážnejšia a práve vďaka tomu najkvalitnejšia, dokázal som sa do nej absolútne ponoriť. Obľúbené dieťa? Je to ako vyberať si svoj obľúbený orgán. Nedá sa to. Najradšej mám pri sebe všetky, aj keď najviac pozornosti venujem vždy tej poslednej.

Pracuješ počas roka iba na knihe alebo sa udržiavaš vo forme aj písaním niečoho iného?

Autogramy, hehe. V poslednom roku to boli finančné analýzy a texty v rámci copywritingu, no omnoho viac ma baví písanie poézie alebo textov piesní (raz ich určite uvidíte).

Máš obľúbený úryvok z Dažďa?

Mám. Vlastne je to kapitola s názvom Opica, keď má Mirko nového domáceho miláčika a zoberie ho so sebou na skúšku. Každý, kto strávil na vysokej aspoň jeden semester vie, aké skvelé by bolo mať pri skúšaní podporné zvieratko, a tak som to skúsil. A áno, je to skvelé.

Kvapky, Dážď – bude aj Búrka?

Rosničku som ešte nerobil, ale ako spisovateľ Búrku rozhodne môžem sľúbiť. Kým ju dokončím, budem opäť o čosi lepší vyprávač príbehov a tiež sa v Mlynskej udejú nové bizarnosti, ktoré si zaslúžia zvečnené miesto na stránkach. Takže, dáždniky schovať, ideme tancovať medzi kvapkami.

„Opica sa zaškerila, urobila salto a s plesknutím ritných poliek dopadla na katedru, premenená na nejakého rímskeho cisára v dlhej tóge s brčkavými vlasmi. Hadrián. Augustus. Nero. Cézar. Marcus Aurelius. Caligula. Comodus, Severus. Mal mená.“

– kapitola Opica, Dážď