„Sny sú bránou do nášho srdca.“ (rozhovor s Nestorom T. Koleem)

Nestor T. Kolee je nemecký autor, ktorý vstúpil do literatúry po mystickom zážitku na pobreží rybárskej dedinky Paternoster v Južnej Afrike. Tento hlboký zážitok ho podnietil napísať príbeh Chlapec na oslíkovi. Jeho kniha núti čitateľov, aby sa zamysleli, a inšpiruje ich k tomu, aby znovu objavovali a realizovali svoje sny, aby hľadali odpovede na otázky, čo je zmyslom života a či treba veci plánovať, alebo má život s nami vlastné plány. Najzaujímavejšie a najpodstatnejšie je poznanie, že život nie je bezstarostný výlet. Prečítajte si rozhovor so samotným autorom.

K napísaniu tejto knihy vás priviedol mystický zážitok v Južnej Afrike. Bol by sa váš život bez tejto udalosti uberal iným smerom?

Áno, určite. Zároveň však nie. Neverím na iné smery. To, čo sa mi pred rokmi prihodilo v Južnej Afrike blízko rybárskej osady s názvom Paternoster, vyzeralo skôr ako spomienka na budúcnosť. Tak, ako máme spomienky na minulosť, bola toto spomienka súvisiaca s udalosťami, ktoré sa v mojom živote stanú o niekoľko rokov. Bola to spomienka na to, ako približne o päť rokov neskôr napíšem niekoľko kníh. Od plánov, ktoré si vytvoríme sami (a z Tomovej životnej cesty v knihe viete, že by sme sa nemali naháňať za cieľmi, pretože život nie je cesta), sa môj zážitok líšil tým, že som to pokladal za neodvrátiteľné, proste sa to raz stane. A tak aj bolo.

 Vaša kniha je studňou príjemných emócií a vracia čitateľa do vlastného detstva. Pokladáte detstvo za zdroj neskoršieho smerovania v dospelosti?

Myslím si, že detstvo je jedným z najformujúcejších období v živote človeka. Žiaľ, často zabúdame na naše detské sny. Pre mnohých je vtedy svet bez obmedzení, dokážeme si vysnívať čokoľvek. Nezabudnúť a myslieť na to aj v dospelosti znamená nasledovať svoje srdce.

Akú úlohu zohrávajú vo vašom živote sny?

Vždy sa snažím užívať si to, čo robím. To často znamená nasledovať svoje sny. Alebo, ako v Tomovom prípade, nám sny v noci napovedajú, ktorým smerom ísť a ktorým nie. Sny sú bránou do nášho srdca.

Tak ako beduín In Lak’ ech splynul s púšťou a preciťoval život každého púštneho zrniečka, je možné, aby aj moderný človek splynul s okolitou prírodou a preciťoval, že je tu a že je to správne? Aby sa naučil prežívať prítomnú chvíľu a učil sa bezcieľnosti? V dobe, keď modlou je dosahovanie vytýčených cieľov?

Mám pocit, že táto modla je v dnešnej dobe na ústupe. Ľudia si začali uvedomovať, že musia na svojich životoch niečo zmeniť. Cítia potrebu kontaktu a vedia, že im staré spoločenské normy stoja v ceste. Som presvedčený o tom, že v riešení tejto dôležitej otázky uspejeme iba vtedy, ak zmena nastane na celospoločenskej úrovni. Preto si myslím, že nemáme inú možnosť a zároveň som optimista, ako vždy, lebo verím, že moderný človek dokáže splynúť s prírodou rovnakým spôsobom, ako to dokázal beduín In Lak’ ech.

Kniha nás učí, aby sme žili pre prítomný okamih, zbavili sa temných myšlienok, nasledovali silu srdca a vlastné sny. Avšak citát na začiatku knihy –  Keď nadíde správny čas, vesmír sám od seba odhalí človeku zmysel jeho bytia – mi pripomína pojem gréckeho osudu, voči ktorému je človek bezmocný. Alebo sa mýlim?

Podľa mňa si tieto myšlienky neoponujú. Obe nás učia, že by sme mali bez očakávaní nasledovať svoje srdce. Iba tak budeme naozaj žiť v prítomnom okamihu.

Každá generácia nanovo hľadá a slovne si formuje zmysel života vzhľadom na okolitý svet. Myslíte si, že zmysel života je rovnaký pre všetky generácie a veky?

Určite áno. Zmysel života je všadeprítomná pravda, ktorá sa zásadne líši od konkrétnych životných cieľov rôznych generácií alebo vekov. To znamená, že človek sa v hľadaní zmyslu ďalej nepohne.

Zaujali ma skúšky, ktoré musel Tom podstúpiť rovnako, ako ich v živote podstupuje každý smrteľník. Myslíte si, že životné skúšky sú pre naše rozhodovanie dôležité?

Samozrejme. Bez skúšok, ktorých výsledkom je neustála zmena, by sme nikam nenapredovali. A práve tie menej príjemné sú nakoniec najužitočnejšie v napredovaní na našej životnej ceste.

Na základe úspechu vašej prvej knihy máte pocit, že budete písať ďalej? O čom by ste chceli písať?

Už pracujem na svojom treťom rukopise. Druhá kniha je hotová a na jeseň vychádza v Nemecku. Ide o druhú časť trilógie voľných príbehov, ktoré spája téma zmeny a toho, ako si udržať to, čo milujeme. Kniha je o túžbe ovládnuť čas a bude sa volať Chlapec v rieke (The boy in the River).

V živote často hľadáme to správne smerovanie. Vaša kniha je akýmsi kompasom, ktorý nás nasmeruje tým správnym smerom. Vďaka za obrovský zážitok.

Ja ďakujem za skvelý rozhovor!