Vezmite si počasie so sebou

Vydajte sa do prírody a naučte sa čítať znamenia prírody s autorom kníh Tajný svet počasia a Ako čítať zo stromov, Tristanom Gooleym, ktorý vám vysvetlí, prečo niektoré z najlepších predpovedí počasia píše sama obloha.

Dnešná technológia je výborná, ale nikdy nás neokradne o našu schopnosť vedieť predpovedať počasie pomocou našich zmyslov. Stále sa nájdu oblasti, v ktorých tieto veľkolepé stroje prekonávame, my totižto dokážeme predvídať miestne počasie tak, ako to tie veľké počítače nedokážu. Ako je to možné? Meteorológovia robia so svojimi údajmi zázraky a vytvárajú dlhodobé predpovede, ktoré sa každým desaťročím zlepšujú, vďaka pozorovaniu atmosférických procesov naprieč celou krajinou – je to jediný spôsob, ako uspokojiť milióny ľudí na stovky kilometrov. Osobne však máme ten luxus zamerať sa na počasie blízko domova a predvídať jeho napredovanie z nášho dvora, balkónu či za zavretým oknom, z pohodlia nášho domova. Tvar jediného oblaku nám prezradí, čo sa v našom malom svete práve stane.

Tým, že sa naučíme rozpoznávať určité znaky, môžeme predpovedať, či neskôr počas dňa padne nejaká dažďová kvapka alebo či na ulici pocítime príjemný vánok vetra. Toto sú reálne, skutočné predpovede počasia, ale v rozsahu, ku ktorému sa prognózy nepribližujú. Toto je Tajný svet počasia.

PREHÁNKY V MESTE, V LESE A NA ÚTESE: ZDOKONAĽOVANIE UMENIA

Viac prehánok vzniká nad mestami a lesmi alebo kúsok po vetre od nich než nad otvorenou vidieckou krajinou. Ak je vzduch vlhký a nestabilný, aj lokálne rozdiely v tom, ako slnko ohrieva mestá a lesy, môžu stačiť na to, aby vznikli prehánkové oblaky. Ak fúka málo, dážď spadne nad mestom alebo lesom, ale stačí, že vánok trocha zosilnie a dokáže dážď v smere vetra posunúť o čosi ďalej. Mestské a lesné prehánky majú niečo spoločné a v čomsi sa zase líšia.

Prehánky môžu závisieť od polohy mesta alebo lesa. Keďže prehánky potrebujú teplý stúpajúci vzduch z konvekcie, objavujú sa skôr poobede, keď sa krajina zohreje od slnka. Z toho vyplýva, že v kopcovitých oblastiach sa častejšie vyskytujú na južne až západne orientovaných svahoch, kam poobede naplno svieti slnko. Nad lesnou pôdou a mestským prostredím sa staré oblaky scvrkávajú a miznú a nahrádzajú ich nové.

Prehánky niekedy vznikajú nad útesmi. Stena útesu nedvíha vietor jemne, ako to robí hladký svah. Vietor o útes narazí a začne vertikálne rotovať. Na vrchole tohto cyklu sa môžu vyskytnúť oblaky a prehánky. Niekedy sa vietor dostane akoby do lievika a potom sa tlačí nahor medzerami v útesoch, komínmi, klenbami a podobnými útvarmi. Každé pobrežie má charakteristický tvar a na určitých miestach tam vznikajú oblaky a prehánky.

MARILYN NA MANHATTANE

Keď vietor narazí do dokonale rovnej hladkej steny vysokej budovy, odrazí sa rôznymi smermi, ale väčšina vzduchu smeruje k zemi. Tam narazí na ďalší dokonale plochý povrch, chodník alebo cestu, a zase sa odrazí dohora, takže máte pocit, akoby fúkalo od zeme. Tento stúpajúci vzduch môže dvíhať sukne a dostal prezývku „efekt Marilyn Monroe“ podľa ikonickej scény z filmu Slamený vdovec, kde Marilyn zdvihne sukňu až nad pás. Niekedy vietor v mestách opíše aj celý kruh – keď vrazí do budovy, stočí sa nadol, chvíľu kopíruje zem a znova sa odrazí nahor, čo súvisí s Venturiho efektom. Jednoducho povedané, keď sa ulica zužuje, je to ako palec na ústí hadice: vietor v nej zrýchľuje. V najkrajnejšom prípade môže vietor stlačený medzi dve budovy nabrať trikrát väčšiu rýchlosť. Tak vlastne vzniká úžinový vietor. Keď vietor fúka „mestským kaňonom“, robia sa kadejaké víry a na jednej ulici môže fúkať aj dvanástimi rôznymi smermi.

Oblaky vám nad hlavou idú jedným smerom, vlajky vlajú druhým smerom a cestou na druhú stranu ulice cítite tri ďalšie vetry. Podivné je, ako toto vírenie výrazne ovplyvňuje znečistenie ovzdušia. Výfukové plyny áut sa zbiehajú na záveternej strane ulice, zatiaľ čo na tú náveternú fúka čistejší vzduch zhora.

AKO CÍTIŤ VIETOR

Zásadná zmena smeru vetra znamená, že prichádza zásadná zmena počasia. Zmena smeru vetra často predznamenáva väčší výkyv počasia. Zmeny v tóne, hlasitosti či charaktere zvuku vetra môžu signalizovať veci, ktoré zatiaľ oči nevidia: šepkajú predpoveď. Každá výraznejšia zmena smeru vetra zákonite predznamenáva zmenu rozloženia tlakovej výše a níže v našom okolí. Tlakové výše a níže určujú pohyb vzduchových hmôt, čiže každá väčšia zmena vetra znamená, že sa blíži aj zásadná zmena počasia. To je pointa, takže si to poďme zopakovať: zmena smeru hlavného vetra = pohyb tlakovej výše a/alebo níže = vzduchová hmota v našej blízkosti sa dala do pohybu = pravdepodobne prichádza zásadná zmena počasia.

MORSKÁ BRÍZA

Keď je slnečno a fúka slabý vietor, čo je typické pre tlakovú výš, miestne vetry vznikajú v dôsledku diferenciálneho ohrevu. Zem sa za slnečného dňa ohrieva oveľa rýchlejšie ako more. Tlakový rozdiel medzi morom a pevninou spôsobuje, že vzduch prúdi od mora k pevnine, no a to je morská bríza. Tento proces sa začína až vtedy, keď sa pevnina ohreje aspoň o 5 °C viac ako more, čiže morská bríza začína fúkať uprostred dopoludnia a prestáva podvečer. Keď je ráno nad pobrežím málo oblakov a fúkať začne až v čase medzi obedom a olovrantom, zrejme je to ona.

Morská bríza má tendenciu počas dňa zrýchľovať, lebo sa otepľuje. Keď „brízový front“ narazí na vyvýšeninu, tento efekt sa ešte zosilní. Keď sa v lete pozdĺž pobrežia spraví hmla, hoci inak je pekné počasie, zrejme vznikla nad morom a k pláži ju doniesla morská bríza.

BÚRKY

Zrelý búrkový oblak má plochý vrch alebo vyzerá ako nákova a jeho vzdialenosť sa dá celkom dobre odhadnúť. Vystrčte pred seba zovretú päsť a priložte ju zboku k oblaku tak, že palec budete mať na vrchu a malíček bude kopírovať horizont, čím vytvoríte asi 10-stupňový uhol. Ak je oblak rovnako veľký ako vaša päsť, je vzdialený niečo vyše 50 km. Keď je päsť o polovicu menšia ako oblak, je od vás asi 25 km. Najlepšie to funguje, keď viete odhadnúť, kde by mala byť hladina mora, a spodkom päste meriate odtiaľ. Keď v diaľke vidíte búrkový oblak, skúste sledovať, či sa pohybuje sprava doľava alebo zľava doprava. V oboch takých prípadoch vás zrejme minie. Búrka k vám smeruje vtedy, keď vyzerá, že sa nehýbe, len sa zväčšuje.

VEDA A UMENIE ČÍTAŤ MIHOT

Svetlo hviezd k nám cestuje milióny kilometrov, ale to, čo najviac ovplyvňuje ich vzhľad, je posledný zlomok ich cesty. I ten najtenší lúč svetla musí v atmosfére prekonávať molekuly vzduchu, ktoré sú v porovnaní s nekonečným vákuom vesmíru ako sirup. Ak však svetlo narazí na molekuly vody, skreslia ho ešte viac než vzduch. Keď sa nám zdá, že hviezdy sa mihocú viac ako obyčajne, znamená to, že v atmosfére je viac vody. Môže ísť o jedno z prvých znamení, objavu je sa dokonca ešte pred cirmi. Ide tu o trendy. Samotný fakt, že hviezdy sa mihotajú, nám veľa nepovie. Keď sa však hviezdy mihotajú čoraz viac v priebehu jedného večera alebo viac ako napríklad v predošlú noc, signalizuje to, že sa zvyšuje úroveň vlhkosti a pravdepodobne sa zhorší počasie. Hviezdy sa vždy trocha mihotajú alebo, ak chcete, „scintilujú“, ale keď sa mihotajú menej, znamená to, že vzduch je suchší a zrejme bude pekné počasie, prípadne mráz.

KEĎ VEČER NEBO SČERVENIE, PASTIER NEBUDE MAŤ TRÁPENIE

Červená večerná obloha znamená len jednu konkrétnu vec: obloha na západe je natoľko jasná, že cez ňu prenikne slnečné svetlo. Najpôsobivejšia červená obloha ukazuje, ako sa nízke slnko odráža od oblakov na východe, ktoré ponad nás už pravdepodobne prešli. Keďže počasie väčšinou prichádza od západu, krátkodobá predpoveď je dobrá. Keď poobede danou oblasťou prešiel studený front, večer bude pravdepodobne červená obloha a možno čakať chladnejšie, ale pekné počasie. Sústreďte sa na vyššie spomínané znamenia a uvidíte.

ČÍM JE OBLAK NIŽŠIE, TÝM JE PREDPOVEĎ KRÁTKODOBEJŠIA.

Šošovkovitý oblak

Keď vietor fúka ponad vyvýšeniny, je to ako jazda na húsenkovej dráhe. Vyskakuje ponad štíty, robí si zachádzky okolo svahov a valí sa do údolí. Keď sa vietor vezie do kopca, ponad horu a na druhej strane dolu kopcom, vzniká vietor, ktorému sa hovorí fénová alebo horská vlna. Fénová vlna je, samozrejme, neviditeľná, ale keď vietor tlačí vzduch nahor, vzduch sa ochladzuje a stúpa pravdepodobnosť vzniku oblakov.

Vzduch sa najviac ochladí na vrchole fénovej vlny, kde sa potom najčastejšie tvoria šošovkovité oblaky Altocumulus lenticularis. Často vyzerajú ako šošovka, ale niekedy sa ponášajú na podšálku, či dokonca lietajúci tanier. Bez ohľadu na to, k čomu ich prirovnáme, vždy tvoria hladké plytké kupoly. Svedčia o tom, že nablízku je vyvýšenina.

Existujú tri dôvody, prečo majú ľudia radi šošovkovité oblaky. Ľahko ich rozpoznáte, je to jasné znamenia a sú krásne. Šošovkovité oblaky sa tvoria na záveternej strane štítu. Vytvára ich vietor, ale neunáša ich preč. Je to preto, že fénová vlna má po dobu stojatého vlnenia. Vzduch sa ženie ponad štít, ale oblak, ktorý vytvoril, sa nehýbe. Je to taký bežný prírodný jav, že si zaslúži krátku odbočku, aby sme sa s ním zoznámili.

Rotorové oblaky

Vždy keď vietor narazí na prekážku, vznikne turbulencia. Môžeme to vidieť, keď sa konár stromu ponorí do potoka, z varnej kanvice ide para a keď sa po vetre od hôr tvoria oblaky. Rotorový oblak vzniká vtedy, keď turbulencia stáča časť vetra späť k hore. Už jeho názov naznačuje, že tento oblak tvorí viditeľnú časť rotujúceho veterného víru na záveternej strane vyvýšeniny. Môžu pritom vznikať najrôznejšie tvary oblakov, napríklad deformované kumuly – podľa toho, ktoré časti rotujúceho vetra sa ochladia natoľko, že začne dochádzať ku kondenzácii. Keď v horskej oblasti uvidíte podivne tvarovaný oblak, pátrajte proti vetru od neho a mali by ste nájsť vrchol, ktorý spôsobuje rotáciu vetra. Od pilotov sa čaká, že si tieto oblaky všimnú, pretože rotujúci vietor je pre lietadlá nebezpečný.

Vlajkový oblak

V hornatej krajine môžete natrafiť aj na oblak, ktorý prúdi len z jednej strany štítu. Hovorí sa mu vlajkový oblak. Keď na horu fúka vlhký vietor, akoby vrážal do steny. Vzduch nedokáže hneď uniknúť a na chvíľu sa zastaví, ale pritom doň vráža ďalší vietor. Vzduch sa stláča, zvyšuje sa v ňom tlak a s ním teplota. Zároveň to znamená, že tesne po vetre od štítu je miesto, kadiaľ vietor prúdi preč, ale nedeje sa to dostatočne rýchlo. Tam je tlak vzduchu nižší, takže vzduch sa opäť rozpína a chladne. Takže na náveternej strane štítu máme trochu teplejší a na záveternej zase chladnejší vzduch. Je oveľa pravdepodobnejšie, že oblak sa spraví na chladnejšej záveternej strane hory. Vietor ho za sebou ťahá, takže pripomína vlajku. Čím je štít masívnejší, tým pravdepodobnejšie na ňom vznikajú vlajkové oblaky. Známe sú nimi najmä švajčiarsky Matterhorn a neprekvapivo Mount Everest. Po vetre od miernych kopčekov žiadne vlajkové oblaky neuvidíte. Tento druh oblaku znamená, že vzduch sa na danej hladine blíži k nasýteniu, ale hlavne rozťahuje vlajku a ukazuje nám ňou smer vetra. Je to jednoduchý oblak s jednoduchým významom.

Úžinový vietor

Ľudia už tisíce rokov vedia, že vietor v medzerách zrýchľuje. Náš starý známy staroveký grécky filozof Teofrastos si všimol akceleráciu vetra a jej paralelu s vodou už pred 2 300 rokmi: „Keď vietor vanie úžinou, vždy je silnejší a živší, podobne ako vodný prúd. Keď je koncentrovaný, má viac sily. Preto v úzkych prielivoch fúka aj vtedy, keď je naokolo bezvetrie.“ Teofrastos v poslednej vete zachytil zaujímavý pocit, ktorý v nás vyvoláva vietor v medzere: akoby sa objavil z ničoho nič. Keď je vánok slabý a my ho takmer necítime, prvýkrát si ho všimneme, až keď zafúka z nejakej medzery.

Každý z nás už iste na prechádzke poznamenal, že „sa zdvihol vietor“, a v istom zmysle sme mali pravdu, lebo skutočne zrýchlil. Keď však povieme, že „vietor zase ustal“, v skutočnosti to môže byť tak, že hlavný vietor má naďalej podobu stáleho ľahkého vánku, len sme prešli okolo nejakej úžiny bez toho, aby sme si to všiml

Tristana Gooleyho prezývajú aj „prírodný Sherlock Holmes“, je autorom kníh Tajný svet počasia a aj novembrovej novinky – Ako čítať zo stromov.