Recenzie

1. 

   Nadia_nvk – 2. decembra 2023

   Koniec druhej svetovej vojny, Florencia. 64-ročná Evelyn, ktorá pomáha zachraňovať umelecké diela. 24-ročný britský vojak Ulysses. Konverzácie o vojne, umení, živote, ktoré medzi nimi vytvoria hlboké, naoko nezvyčajné puto. No počkajú si niekoľko desaťročí, kým sa im osudy opäť prekrížia.

   Názov knihy dokonale vyjadruje jej štýl. Všetko mi prišlo pomalé, rozvláčne, naozaj akoby ste pozerali na nejaké zátišie. Prvých cca 100 strán som čakala, kedy sa dej trochu rozbehne. Nerozbehne sa, skôr ponúka pozorovanie obyčajných, jednoduchých ľudí (a jedného veľmi neobyčajného papagája), ktorí sa snažia žiť svoje životy vo veľmi náročnom období. Je tu chudoba, smútok, strata, ale aj priateľstvo, láska, úprimná radosť zo života… A predovšetkým ľudskosť a dobro. Autorka vie vykresliť tak nádherné postavy s veľkým srdcom, pomáhajúce si nezištne v akejkoľvek situácii, že človek ich nemôže nemať rád.

   A potom je tu samozrejme krásna, nadčasová Florencia. Obrazy a sochy slávnych umelcov, dobré víno, talianske jedlá. Dej Zátišia sa rozpína cez takmer pol storočia, počnúc rokom 1944. Zachytáva obrovské záplavy, ktoré Florenciu postihli v roku 1966, a o ktorých som doteraz nečítala. Keď si predstavím všetky tie nevyčísliteľne hodnotné obrazy, sochy, fontány, kostoly, ako k nim pomaly stúpa voda a hrozí, že ich nadobro zničí… (Tých momentov, kedy mi kniha dala lekciu z dejepisu, tu bolo viac, a to ma vždy extra poteší.)

   Jedna vec, na ktorú som si dlho zvykala, je nepoužívanie úvodzoviek aj napriek tomu, že je tu veľa dialógov. Autori, ktorí toto robia, ma tak trochu iritujú svojou lenivosťou.

   A takisto ma nebavilo, ako to celé skončilo, ale nebudem prezrádzať. Celkovo sa neradím k tým, ktorých kniha absolútne nadchla, ale som rada, že som si ju mohla prečítať.

2. 

   [email protected] – 12. decembra 2023

   Zátišie je jednou z tých hrejivých srdečných kníh, ktoré vo vás vyvolajú toľko emócií naplnených láskou, až nebudete schopní spočítať. Nájdete tu výnimočné priateľstvo, prijatie a kopec prekrásnych myšlienok, to všetko zaobalené do mäkkého, poddajného štýlu písania, vďaka ktorému som si Sarah Winman zamilovala už snáď od prvej stránky.

   V knihe nenájdete vyznačenú priamu reč, no aj napriek tomu vám budú dialógy medzi postavami dávať zmysel, autorka totiž celý svoj príbeh vystavala tak, aby si v ňom každý našiel svoje miesto, kúsok seba samého, a najmä aby si všetci vychutnali každú jej vetu.

   Táto kniha je umenie, bude vás nesmierne baviť otáčať stránku za stránkou, vdychovať tú podmanivú atmosféru a počúvať príbehy, na ktoré sa nedá len tak ľahko zabudnúť.

   Ďalším obrovským pozitívom je fakt, ako sa autorke podarilo vcítiť do svojich postáv – nadobudla som pocit, že ich od istého momentu nechala žiť vlastným životom a nesnažila sa im diktovať, kam sa majú ich príbehy uberať, no aj tak vždy presne vedela, čo na nich zaberá a ako má s naprostou dokonalosťou vykresliť ich pocity.

   Nezabudnuteľný zážitok, možno dokonca jedna z top kníh tohto roka.

3. 

   DadaDrdak – 20. februára 2024

   Autorka vytvorila jeden výnimočný pomalý príbeh, kde čitateľovi predstaví dve hlavne postavy – mladého vojaka Ulyssesa Tempera a staršiu 64- ročnú historičku Evelyn Skinnerovú, ktorá sa zaoberá umením. Narazia na seba počas druhej svetovej vojny v Taliansku vo Florencii. Hitler miloval výtvarne umenie, a preto toto mesto nezničil. Evelyn je poverená nájsť skryté umelecké diela v toskánskom údolí a práve počas ich náhodného stretnutia sa začne ich príbeh, ktorý plynie počas nasledujúcich štyroch desaťročí. Na prvý pohľad tieto postavy nemajú nič spoločné , no práve toto stretnutie nevedomky zmení nielen ich životy, ale aj životy iných. Je to naozaj výnimočná kniha, ktorá vás úplne vtiahne do sveta, ktorý v ňom nájdete.