Zo zákulisia prekladu 1: Lucia Halová, Jana Pernišová, Jozef Ferencz

Pri príležitosti Medzinárodného dňa prekladateľov, ktorý oslavujeme 30. septembra, sme sa rozhodli priblížiť vám v dvojdielnom článku prácu jedných z najdôležitejších ľudí vo vydavateľstve – prekladateľov. S akými zaujímavosťami, problémami či situáciami sa pri preklade našich kníh stretli? Povedia vám priamo oni.

 

Lucia Halová

Pre Vydavateľstvo Tatran preložila: sága Twilight, Dokonalá podoba, Vtedy v lese, V pavilóne šeliem, Po apokalypse, Zber kostí, Vlčí dar, sága Pieseň ľadu a ohňa (v spolupráci), Kroniky Amberu (v spolupráci), Deti cti a pomsty (v spolupráci), Oheň a krv (v spolupráci), Čudná planéta, Čo ak…, Chlapec, krtko, líška a kôň, Sme záhradníci, Polnočné slnko, Kam chodia snehoví anjeli

 Na prekladaní kníh mám veľmi rada nečakané obzory, ktoré mi každá z nich otvorí. Napríklad pri preklade série Pieseň ľadu a ohňa od Georgea R. R. Martina sme sa s kolegyňami okrem prekladu názvoslovia museli vysporiadať aj s dobovou terminológiou: hrady, zbrane, brnenie, kone a postroje, rytieri, turnaje, bitky, oblečenie, ba aj jedlo. A na tieto prípady je slovník krátky, takže som prečítala kopu odbornej a populárno-náučnej literatúry, stretla som sa s členom skupiny historického šermu, ktorý mi popísal všetky časti brnenia do najmenších podrobností, a so zápisníkom som chodila na komentované prehliadky po hradoch.

Ale tá pravá zábava je práve preklad terminológie a názvoslovia fiktívneho sveta. Pri sérii Pieseň ľadu a ohňa sme túto časť práce neraz riešili v dlhých rozhovoroch a mailoch.

Pri preklade knihy Zber kostí od Samanthy Shannon som na to bola sama a už sám názov tu bol naozaj tvrdý oriešok. V origináli znie Bone Season, čo sa dá na prvý pohľad voľne preložiť ako Obdobie kostí. Týmto termínom sa v príbehu označuje čas, keď nadradené bytosti Refaimci (názov dostali podľa biblického kmeňa obrov) pochytajú ľudí s jasnovidnými schopnosťami a zavrú ich do tábora nazvaného Šeol (čiže podsvetie, opäť výraz zo Starého zákona), kde z nich čerpajú energiu, ktorou sa živia. Jasnovidci sú tu vyvrheli spoločnosti a používajú vlastný slang – autorka si na ňom dala skutočne záležať (ako vlastne na celej slovnej zásobe knihy) a inšpirovala sa historickým slangom londýnskeho podsvetia viktoriánskych čias.

A práve z tohto slangu vychádza prvé slovo z názvu knihy – bone tu teda nie je anglický výraz pre kosť, ale pochádza z francúzskeho slova bonne, teda „dobrý, prospešný“. Z tohto zistenia som mala chvíľu hlavu v smútku, pretože som vedela, že chcem tento dvojzmysel nejako preniesť aj do slovenského titulu. Nakoniec ma zachránil Historický slovník slovenského jazyka, ktorý mi bol pri tejto práci verným pomocníkom. Na vysvetlenie, ako napokon vznikol slovenský názov, v ktorom tie kosti predsa len sú, tu je ukážka z knihy, ktorá všetko objasní:

„Prečo sa to volá zber kostí?“

Usmial sa.

„Neviem, či to vieš, ale kost kedysi znamenalo aj ,jedlo‘ alebo ,hostina‘, je to zastarané slovo. Na uliciach sa ešte občas používa. Preto to tak nazvali, je to zber úrody, zber jedla.“

Jana Pernišová

Pre Vydavateľstvo Tatran preložila: Tanec s drakmi 1: Sny a prach (v spolupráci), Rytier siedmich kráľovstiev, Džentlmen v Moskve, Kirké, Oheň a krv (v spolupráci), Spev o Achillovi, Mýty, Večer a ráno

Americký prekladateľ Samuel Putnam kedysi povedal: „Pri preklade si nevystačíte so znalosťou jazyka – vždy sa za ním skrývajú krv a pot.“ Prekladateľské remeslo so sebou skutočne prináša veľa lopoty, ale aj mnoho úsmevných príhod, a často nás zavedie do nových a fascinujúcich vôd.

Predstavte si napríklad, že v knihe, ktorú prekladáte, sa vyskytne citát zo Shakespearovho Sna noci svätojánskej (pri anglických autoroch sa citátom zo Shakespeara skrátka nevyhnete). Na konci príbehu o antickej dvojici Kefalovi a Prokride (v angličtine Cephalus a Procris) vám Stephen Fry nezabudne pripomenúť, že aj Shakespeare dávnych milencov dobre poznal, dokonca vložil ich skomolené mená do úst popleteným divadelníkom vystupujúcim na dvore aténskeho kniežaťa:

Pyramus: Not Shafalus to Procrus was so true.

Thisbe: As Shafalus to Procrus, I to you.

„Výborne!“ zajasáte v prvej chvíli. Keďže Sen noci svätojánskej bol do slovenčiny preložený viackrát, s týmto citátom isto nebudete mať problém. Najprv zalistujete v preklade Ľubomíra Feldeka. Lenže počkať…

Pyramus: Ľúbim ťa viac, než Kain Ábelu.

Tisba: Jej lásku tromfnem. Stála za belu.

Dobre, Ľubomír Feldek sa rozhodol použiť mená biblických bratov, nie tragickú antickú dvojicu. Keďže nespomína Kefala a Prokridu, musíte skúsiť šťastie inde. Našťastie nejde o jediný preklad Shakespearovho obľúbeného diela – azda vám pomôže Jozef Kot. S nádejou otvoríte jeho preklad a…

Pyramus: Jak Fiľo svoju Baucu rád vás mám!

Tisba: Jak Bauca Fiľovi som verná vám.

Ejha! Jozef Kot si pomohol inou slávnou antickou dvojicou, Filemónom a Baukidou! Čo teraz? Začína vám prihárať! Vtom zbadáte v knižničnom katalógu spásonosné meno – Pavol Országh Hviezdoslav. Áno, aj on preložil Shakespearov Sen. Po horúčkovitom listovaní sa dostanete na správnu stranu…

Pyramos: Ver’ nebol Cofal Príkrej vernejší.

Tisbe: Jak Cofal Príkrej, som ja tebe vždy.

Uf! S úľavou si zotriete pot z čela. Pavol Országh Hviezdoslav vám opäť raz vytrhol tŕň z päty. 🙂

Jozef Ferencz

Pre Vydavateľstvo Tatran preložil: Vinný od narodenia

 Prvýkrát sa mi kniha Born a Crime dostala do rúk ako čitateľovi a jej príbehy som si nesmierne užil, keďže jej autor, Trevor Noah, patrí medzi mojich najobľúbenejších stand-up komikov a zároveň sledujem aj jeho The Daily Show with Trevor Noah, ktorú v USA moderuje. Po prečítaní som si povedal, že by bolo skvelé, keby kniha niekedy vyšla aj na Slovensku a vďaka vydavateľstvu Tatran sa mi toto želanie aj vyplnilo. Bolo mi preto nesmiernou cťou, že som mohol túto skvelú knihu preložiť a s obrovskou radosťou som sa do jej prekladu pustil. 🙂

Keďže ide o autobiografiu z Južnej Afriky, obsahovala reálie a špecifiká typické pre túto časť sveta. A práve preto bolo potrebné riešiť rôzne aspekty aj s odborníkmi. Na území Južnej Afriky sa napríklad vyskytuje hneď niekoľko kmeňov, ktoré majú vlastné jazyky a kultúru. Vzhľadom na to, že ich označenia nie sú bežne dostupné v slovenskej literatúre, problematiku skloňovania a tvorby prídavných mien, či označení pre príslušníkov a príslušníčky kmeňov som konzultoval s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra. V knihe rovnako nájdeme aj odkazy na rôzne historické udalosti a pri preklade jednej z revolúcií, ktorá sa odohrala na území krajiny (Nekrvavá revolúcia) som presnosť pomenovania overoval aj s Ústavom svetovej literatúry SAV. Taktiež sa v knihe objavilo aj niekoľko odkazov na svetovú kultúru. Okrem iného išlo o americké filmy Deti Ulice a Hrozba spoločnosti, ktorých slovenské názvy som vyhľadal v online filmovej databáze, kde sa nachádzajú preklady, ktoré boli použité na distribúciu na slovenskom trhu. Určite mi pomohla aj skutočnosť, že mám autora takpovediac napozeraného a napočúvaného, a tak viem, akým štýlom buduje vtip, pointu a že najčastejšie pracuje s humorom založeným na pozorovaní okolitého sveta. To všetko mi nesmierne pomohlo pri samotnom preklade knihy.

Spomenul som iba niekoľko špecifických situácií, ktoré sa pri preklade vyskytli a keďže kniha pochádza z úplne odlišného prostredia, na aké je slovenský čitateľ zvyknutý, verím, že má čo ponúknuť, čo do rozhľadu, ako aj na rozšírenie obzorov každého z nás.

Autorka článku: Renáta