Zo zákulisia prekladu 2: Veronika Maťúšová, Andrej Zahorák, Igor Tyšš

Pri príležitosti Medzinárodného dňa prekladateľov, ktorý oslavujeme 30. septembra, sme sa rozhodli priblížiť vám v dvojdielnom článku prácu jedných z najdôležitejších ľudí vo vydavateľstve – prekladateľov. S akými zaujímavosťami, problémami či situáciami sa pri preklade našich kníh stretli? Povedia vám priamo oni.

Veronika Maťúšová

Pre Vydavateľstvo Tatran preložila: Sila mentorov, Atómové návyky, Malá krajina, Planéty, Toto mali čítať naši rodičia, Dobré vibrácie, dobrý život, Ako som sa naučil rozumieť svetu

Keď mi Tatran ponúkol na preklad encyklopédiu o našej slnečnej sústave Planéty, bolo to ako predčasný vianočný darček. Myslím, že preklad žiadnej inej knihy som neprijala tak rýchlo! Od detstva ma veľmi zaujímala astronómia, hoci len laicky, a práca s touto knihou od profesora časticovej fyziky Briana Coxa a Andrewa Cohena bola obrovským zážitkom.

Od začiatku mi bolo jasné, že tento preklad bude terminologicky nasýtený, ale to som ešte nevedela, že natrafím na množstvo výrazov, ktoré slovenský ekvivalent ani nemajú, pretože sa nimi ešte nikto na Slovensku nezaoberal – napríklad rôzne súčasti sondy Curiosity alebo názvy geologických období na Marse (Noachián, Amazonián a Hesperián), ktoré som našla len v jedinom hodnovernom slovenskom článku. A potom sa v ďalšej kapitole spomínali geologické obdobia na asteroide Vesta a tam už som naozaj nemala šancu. 🙂 V takýchto prípadoch som vytvorila preklad analogicky a podľa najlepšieho uváženia a som veľmi vďačná, že celý môj preklad čítala a odobrila Michaela Musilová, slovenská astrobiologička pracujúca pre NASA ako riaditeľka simulovaných misií. (Neverila som, že si vo svojom plnom programe nájde čas aj na niečo takéto, ale podarilo sa!)

Dosť dlho mi trvalo aj hľadanie citátu z „Búrlivých výšin“ – po márnom prehľadaní anglického pdf a slovenského prekladu, nikde nič, som zistila, že ide o jeden z najčastejšie zle citovaných výrokov. V danej knihe sa vôbec nenachádza, ale nájdete ho odcitovaný dokonca aj na príveskoch a iných darčekových predmetoch. Vedzte teda, že citát „She burned too bright for this world.“ síce znie super, ale v Búrlivých výšinách sa nenachádza, a zrejme ani nikde inde, okrem internetu. 🙂

Nástrahy mi pripravila aj slovenčina. Nikdy predtým som sa napríklad nezamyslela nad tým, že nemáme kodifikované vzťahové prídavné mená pre väčšinu planét (napr. merkúrsky, venušiansky/venušanský/venušský?). Zaujímavá je aj planéta Urán – názov planéty skloňujeme v genitíve „Urána“, ale ak ide o prvok urán, má tvar „uránu“.

Kniha tiež obsahuje neuveriteľne veľa zaujímavostí – svety, z ktorých sa raz môže stať nová Zem (mesiace Európa, Titan, Enceladus), Superzeme v iných sústavách (napr. Gliese 876) a fakt, že naša slnečná sústava je vlastne dosť neobyčajná, prstence Saturna pochádzajú z mesiaca roztrhaného gravitáciou, 79 mesiacov Jupitera, diamantový dážď na Saturne (častice uhlíka stlačené extrémnym tlakom vnútri planéty) či to, že za vznik života na Zemi do veľkej miery môže Jupiter. A to je len vrchol ľadovca, knižku si rozhodne treba prečítať!

Veľmi sa mi páčil aj ekologický aspekt knihy a to, ako zrozumiteľne dokázala podať veľmi komplikované informácie. Určite patrí na popredné priečky zoznamu mojich obľúbených kníh a vždy budem s láskou spomínať na jej preklad.

Andrej Zahorák

Pre Vydavateľstvo Tatran preložil: Sprievodca lesom, Terapia, Izolovaní, Zlodej duší, Auris

Sebastiana Fitzeka vnímam ako mimoriadne úspešného autora súčasnej žánrovej literatúry a zároveň veľmi milého, ochotného a „normálneho“ človeka. Pamätám si, že pri preklade jeho debutového románu Terapia mi nedala spávať jedna pasáž, pri ktorej som si nebol istý významom. Vedel som, že Fitzek mimoriadne rád komunikuje so svojimi čitateľmi cez sociálne siete a médiá, a tak som sa mu rozhodol napísať bez „nároku“ na odpoveď. Veľmi milo ma prekvapilo, keď mi v priebehu niekoľkých dní prišla správa, že sa veľmi ospravedlňuje za oneskorenú odpoveď, ale momentálne je na čítačke v USA, a samozrejme, rád mi odpovie na všetky otázky. Hviezda svetového mena bez manierov. Možno aj preto patrí k mojim obľúbeným súčasným autorom a som rád, že vďaka vydavateľstvu Tatran si slovenskí čitatelia môžu prečítať väčšinu jeho diel.

Ľudia sa ma často pýtajú, čo všetko so sebou preklad a práca prekladateľa prináša. Okrem nádhernej tvorivej činnosti, uvažovania nad čo najvýstižnejším ekvivalentom v slovenčine, atraktívnym naštylizovaním textu a bolesti chrbta z niekoľkomesačného sedenia pri počítači, je to aj rešeršovanie a dohľadávanie informácií. A veru, pri preklade trilerov sa človek kadečomu priučí. Pri románe Izolovaní, ktorý Fitzek napísal v spolupráci so súdnym lekárom Michaelom Tsokosom, som si napríklad musel naštudovať anatómiu lebky a zloženie dolnej čeľuste vrátane latinských názvov, aby som dokázal adekvátne a zároveň zrozumiteľne preložiť, akým spôsobom postave odrezali hlavu. Ešteže nikto nevidí všetky tie záložky, ktoré majú prekladatelia pootvárané pri hľadaní a overovaní informácií a názvov v procese prekladu.

Nedá mi nespomenúť aj niekoľkonásobné čítanie textu – najprv hrubého, potom „vyčisteného“, po korektúre či po zalomení… Niekedy sa stáva, že text poznám takmer naspamäť, ale aj tak v ňom častokrát objavím veci, ktoré ma rozosmejú. Za všetko hovorí „drobný“ preklep, ktorý som včas objavil v Zlodejovi duší. „Ale prečo by do vlastného spisu zakomponoval slovnú hnačku?“ Chvalabohu, v tomto prípade išlo iba o hračku.

Igor Tyšš

Pre Vydavateľstvo Tatran preložil: Na plný plyn! (v spolupráci), Buď svetlo (v spolupráci), Apokalypsa nehrozí, Frekvencia smrti

V súčasnosti pre vydavateľstvo Tatran pracujem na preklade knihy Michaela Shellenbergera Apocalypse Never. Ide o literatúru faktu určenú skôr pre náročnejšieho čitateľa. V publikácii autor kriticky prehodnocuje súčasné prístupy k planetárnej ekologickej a klimatickej kríze a v duchu tzv. ekomodernizmu prichádza neraz s kontroverznými riešeniami enviromentálnej krízy. Odporúča napríklad ďalší ekonomický rast, rozvoj priemyselných veľkochovov, rozširovanie GMO a rybích fariem či podporu jadrovej, nie zelenej, energetiky.

Kniha je náročná najmä svojím širokým záberom: autor skúma súčasné udalosti s presahmi do dejín, rozvoj ťažby palív, priemyslu a energetiky, ale napríklad aj poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. Erudovane komentuje aj často aplikované environmentálne teórie. Do veľkej miery ide teda o odborný preklad, kde je potrebné riešiť otázky spojené s terminológiou, a je nutné hĺbkové štúdium paralelných textov z rôznych odborov. Zároveň je to však kniha určená pre verejnosť, jej autor je publicista a jeho cieľ je predovšetkým propagovať iné (nie „alternatívne“) pohľady na súčasnú krízu životného prostredia. Pri preklade teda musím hľadať kompromisy medzi odbornou korektnosťou a zrozumiteľnosťou, medzi vecnosťou a štylistickou vybrúsenosťou (keďže autor sa nevyhýba ani irónii a slovným hračkám) a medzi faktickosťou a apaletívnosťou.

Z dlhých hodín strávených nad textom sa mi do pamäti vryl deň, ktorý som strávil v online archíve prezidentskej knižnice 34. prezidenta USA Dwighta D. Eisenhowera. Shellenberger podrobne analyzoval jeho prejav „Atómy za mier“ pred Valným zhromaždením OSN z decembra 1953, v ktorom v duchu humanizmu nabádal na mierové využitie atómovej technológie pre blaho ľudstva. Fascinovalo ma, ako hlboko ma preklad prinútil ponoriť sa do veľmi rozporuplnej doby 50. rokov 20. storočia. V nemom úžase som zostal sedieť nad možnosťami modernej technológie: V čase zákazov cestovania som z druhého konca sveta mohol v americkej prezidentskej knižnici lúštiť rukopis tohto veľkého štátnika. Opäť raz sa mi tak dokázalo, že preklad skutočne pomáha prekonávať hranice kultúr a čias.

Autorka článku: Renáta