Recenzie

1. 

   Som čitateľ – 2. decembra 2023

   Ďalší samostatný príbeh od úžasnej Lucindy Riley ma tentoraz zaviedol do Francúzska koncom 90.rokov a zároveň do obdobia 2. svetovej vojny.
   V súčasnej línii (90.roky) bola hlavnou hrdinkou Emilie, ktorá mi bola veľmi sympatická aj napriek jej pár nedostatkom – naivite a nízkemu sebavedomiu. Jej postava však počas deja prešla vývinom, čím mi autorka ulahodila.
   Historickej časti dominovala Constance, britská špiónka, ktorej príbeh ma úplne pohltil. Neobľubujem tému 2.SV a to najmä v knihách, preto daný žáner nečítam, ale tu ma Lucinda neskutočne oslovila a predovšetkým zaujala. Connie bola odvážna, milujúca a silná, čo bol presný opak Emilie (aspoň zo začiatku), takže vznikol príjemný kontrast. Zároveň bolo jej pôsobenie vo Francúzsku počas vojny nabité nepätím, akciou a rôznymi udalosťami, ktoré mnou po emočnej stránke dosť zamávali.
   Levanduľová záhrada je krásna kniha, ktorú si až do konca vychutnáte aj napriek tomu, že isté veci možno budete predvídať. Ja som si ju nesmierne užila a opäť (ako to mám pri tvorbe Lucindy vo zvyku) som sa zamilovala, hnevala, plakala a snívala.
   Nie len na Levanduľovej záhrade, ale všeobecne na všetkých “rileyovkách” mám rada to, že po prečítaní mám pocit, že niekde dané postavy žijú a to, čo som čítala, je naozaj ich osudom. Proste je to romantické, zasnené, emóciami nabité, ale stále uveriteľné čítanie, pri ktorom sa zas a znova potvrdzuje staré známe pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré.

   Čítaj viac
2. 

   hpeta – 31. januára 2024

   Úžasný napínavý príbeh, opísaný v dvoch rôznych obdobiach, veľmi pútavo opísaný dej uprostred 2.sv.vojny, plný drámy aj emócií. Odporúčam, ako aj ostatné knihy od Rileyovej.

3. 

   lulamarhula – 31. januára 2024

   Moja prvá kniha od Lucindy Riley, o ktorej som si myslela že to bude nejaká nudná ženská kniha. Hneď ma vtiahla do deja a odvtedy je to moja obľúbená autorka.

4. 

   stanka18 – 24. februára 2024

   Lucindu Riley som si oblubila vdaka jej serii Sedem sestier no nesklamali ma ani jej dalsie knihy. V Levandulovej zahrade sa stiedaju obdobia z roku 1998, kde sa stretavame s Emilie, jedinou dedickou rodu de la Martinieres a pocas druhej svetovej vojny, kde spozname Constance, agentku britských špeciálnych operácií, ktorej osud pocas vojny sa vsak vyvijal uplne inak ako ju vyskolili. Velmi som si oblubila hlavne Constance a historicku cast knihy a podla mna jej mohlo byt viac. Emilie mi pripadala velmi naivna a detska ale nakoniec sa z nej stala silna zena. Celkovy dojem z knihy je skvely- pribeh je napinavy, velmi silny a tajomny a ja mozem len odporucit.

5. 

   Terka2508 – 24. mája 2024

   Kniha je zasadená svojou historickou líniou do obdobia druhej svetovej vojny. Približuje nám život vo Francúzsku v tom období. Avšak aj príbeh zo súčasnosti prináša veľa zaujímavého. Je to ďalšia kniha, od ktorej je problém sa odpútať a položiť večer na poličku.

6. 

   Artemis – 12. júla 2024

   Dej pozostáva z dvoch časových liniek. Prítomnosť sa sústreďuje na Emilie, poslednou dedičkou francúzskej aristokratickej rodiny, pred ktorou stojí ťažké rozhodnutie – či si ponechá zámok a vinárstvo alebo ho predá a vráti sa ku svojmu všednému dňu v Paríži. Minulosť sa odohráva počas druhej svetovej vojny vo Francúzsku, kde Constance vystupuje ako agentka v utajení. Všetko sa zvrtne a ona tam uviazne. Minulosť aj prítomnosť sú medzi sebou úzko prepojené a za ich spojením sa skrýva mnoho bolesti a tajomstiev.

   Nečakala som, že si ma táto kniha tak získa, pretože takéto knihy bežne nečítam, ale stalo sa. Zo začiatku som sa musela začítať, ale to asi pri každej knihe, nie? Potom do deja vstúpila Constance a ja som prepadla obom časovým linkám a nedokázala prestať uvažovať, čo bude nasledovať. Istým spôsobom je dej predvídateľný, ale vôbec to neznižuje zážitok z celej knihy.

   Kniha obsahuje aj krásnu romantickú linku, ktorá nie je vôbec prvoplánová a je úplne prirodzená. Zamilovala som sa do toho jemného pomalého procesu.
   Na druhej strane sa však stretneme s množstvom bolesti, ktorá v určitých chvíľach bola ťažká aj pre mňa (plakala som dokonca) 🤣🥲.

   Mňa osobne zaujímala viac tá minulá linka s Constance. Bolo to krásne, napínavé, ale aj veľmi bolestivé. Ach. Emily bola tiež skvelá, ale jej príbeh ma zaujímal až neskôr, keď do deja vstúpil Sebastianov brat a ona si začala uvedomovať niektoré veci, ktoré dovtedy prehliadala. Do toho momentu mi prišla veľmi naivná a zaslepená, neustále s ružovými okuliarmi. Chvíľami takmer nesvojprávna. Teraz to síce znie, že ju kritizujem, ale v skutočnosti som si aj ju veľmi obľúbila.

   Autorka je pre mňa obrovským objavom a nechápem, prečo som sa do jej historických románov nepustila skôr. Určite plánujem prečítať aj ďalšie, a ak stále váhate, skúste tiež. ❤️

   Čítaj viac